
Paprika ročná (Capsicum annuum) je teplomilná plodová zelenina z čeľade ľuľkovitých. Má dlhú vegetačnú dobu, preto ju v našich podmienkach pestujeme výhradne cez priesady. Plody zbierame zelené alebo vyfarbené do žltej, oranžovej či červenej farby.
Čo je paprika a prečo patrí do každej záhrady?
Paprika prináša na malej ploche vysoký výnos a dlhé obdobie zberu. Pre jej pestovanie hovoria najmä tieto dôvody:
- úroda – rastlina plodí nepretržite od leta až do jesene,
- priestor – kompaktné odrody prosperujú aj v 10 – 15-litrových nádobách na balkóne,
- chuť – plody dozreté na rastline sú sladšie než tie, ktoré pestovatelia zbierajú skôr,
- využitie – hrubostenné plody pečieme a plníme, tenkostenné smažíme a nakladáme, zrelé sušíme a melieme.
Vlastné pestovanie poskytuje kontrolu nad hnojením, ochranou aj termínom zberu. Práve termín zberu najviac ovplyvňuje chuť a obsah vitamínov.
Paprika ročná (Capsicum annuum) – botanické zaradenie a pôvod
Paprika pochádza z Mexika a Strednej Ameriky. Do Európy ju v roku 1493 priniesol Kolumbus a k nám sa dostala v 16. storočí cez Uhorsko.
| Úroveň | Zaradenie |
|---|---|
| Čeľaď | ľuľkovité (Solanaceae) |
| Druh | paprika ročná (Capsicum annuum) |
| Príbuzné druhy | C. chinense (habanero), C. frutescens (tabasco), C. baccatum, C. pubescens |
| Životný cyklus | u nás jednoročná, v trópoch krátkoveká trvalka |
Všetky naše odrody vrátane kajenskej papriky patria k druhu C. annuum. Majú preto rovnaké nároky na teplo, vodu aj výživu. S rajčiakmi a zemiakmi zdieľa choroby, takže na rovnaké miesto ju vraciame najskôr po 3 – 4 rokoch.
Rozdiel medzi sladkou a štipľavou paprikou
Rozdiel určuje genetika. Sladké odrody nesú recesívnu formu génu Pun1, preto kapsaicín netvoria. Pálivosť meriame na Scovilleovej stupnici (SHU):
- sladká paprika (Yolo Wonder, Soroksári): 0 SHU,
- feferónky (peperoncini): 100 – 500 SHU,
- kajenská paprika (Di Cayenna F1): 30 000 – 50 000 SHU,
- habanero (C. chinense): 100 000 – 350 000 SHU.
Sucho a horúčavy zvyšujú pálivosť štipľavých odrôd aj o desiatky percent. Sladká odroda nikdy nezačne páliť, lebo jej chýba genetická výbava.
Vitamíny a nutričné hodnoty papriky
Paprika obsahuje 92 – 94 % vody a len 20 – 31 kcal na 100 g. Hodnoty sa líšia podľa farby plodu (Zdroj: USDA FoodData Central).
| Obsah v 100 g | Zelená | Žltá | Červená |
|---|---|---|---|
| Energia | 20 kcal | 27 kcal | 31 kcal |
| Vitamín C | 80 mg | 184 mg | 128 mg |
| Vitamín A (RAE*) | 18 µg | 10 µg | 157 µg |
| Draslík | 175 mg | 212 mg | 211 mg |
*Ekvivalent aktivity retinolu
Citrón obsahuje približne 53 mg vitamínu C na 100 g. Žltá paprika ho teda prekonáva viac ako trojnásobne.
Ktorá paprika je najzdravšia a ako zachovať vitamíny?
Farba odráža odrodu a stupeň zrelosti. Žltá paprika vedie v obsahu vitamínu C a obsahuje luteín, ktorý chráni sietnicu. Červená má desaťnásobne viac vitamínu A ako žltá. Zelená obsahuje najmenej cukru a má sviežu, trávovitú chuť.
Tepelná úprava ničí 20 – 50 % vitamínu C. Karotenoidy naopak telo lepšie vstrebáva z papriky upravenej s tukom. Najväčší úžitok preto prináša kombinácia surovej papriky v šaláte a leča na oleji.
Kapsaicín a jeho účinky na organizmus
Kapsaicín sa viaže na receptor TRPV1, ktorý inak reaguje na teplo nad 43 °C. Mozog preto vyhodnotí pálivé jedlo ako horúce. Kapsaicín má na organizmus tieto účinky:
- zvyšuje tvorbu slín a žalúdočných štiav,
- mierne zvyšuje výdaj energie,
- pri opakovanom pôsobení tlmí bolesť, preto ho obsahujú hrejivé masti,
- dráždi sliznice, čo citlivý žalúdok zle znáša.
Kapsaicín sa rozpúšťa v tukoch, nie vo vode. Pálenie preto tlmí mlieko alebo jogurt, voda ho iba rozvedie po ústach.
Odrody papriky – podľa čoho vyberáme
Pri výbere posudzujeme účel použitia, hrúbku dužiny a dĺžku vegetácie. Hranaté hrubostenné typy sa hodia na pečenie a plnenie, rohovité na surovú konzumáciu a grilovanie. Väčšina našich odrôd pochádza z Piemontu a Lombardie a potrebuje teplé leto. Na severe Slovenska ich odporúčame pestovať vo fóliovníku.
Červené a žlté odrody papriky
Farebné odrody dozrievajú dlhšie, no majú najviac cukrov a vitamínov.
| Odroda | Farba | Typ plodu | Využitie |
|---|---|---|---|
| Corno Rosso / Corno Giallo | červená / žltá | rohovitý, 20 – 25 cm | surová konzumácia, grilovanie |
| Quadrato d’Asti Rosso | červená | hranatý, hrubostenný | pečenie, plnenie |
| Giallo d’Asti | žltá | hranatý, hrubostenný | pečenie, plnenie |
| Giallo di Cuneo | žltá | široký, hrubostenný | pečenie, nakladanie do oleja |
| Enorma F1 | červená | veľkoplodý hybrid | vysoká úroda v kryte |
| Golden Imperator F1, Golda F1 | žltá | hybridy s vyrovnanými plodmi | čerstvá konzumácia |
| Goccia d’Oro | žltá | tradičná odroda | čerstvá konzumácia, nakladanie |
F1 hybridy zabezpečujú istotu úrody, tradičné piemontské odrody výraznú arómu. Odporúčame preto kombinovať oba typy.
Odrody na plnenie, nakladanie a čili
Zelená paprika nie je samostatná odroda, ale plod zozbieraný pred vyfarbením. Na zelený zber a spracovanie odporúčame tieto odrody:
- Soroksári – tradičná odroda so svetlými kužeľovitými plodmi na plnenie a lečo,
- Lombardo – dlhé tenkostenné plody, v Taliansku klasika na nakladanie do octu,
- Dulce Italiano, Bergamo a Oda – sladké odrody na smaženie a čerstvú konzumáciu,
- Di Cayenna F1 – kajenský hybrid na sušenie, mletie a pálivé oleje.
Ďalšie pálivé druhy nájdete v kategórii Chilli. Pri čistení štipľavých plodov používajte rukavice.
Zmes paprík a F1 hybridy vs. tradičné odrody
Zmes paprík obsahuje odrody Yolo Wonder, Giallo d’Asti a Quadrato d’Asti Rosso. Všetky dozrievajú v podobnom čase, takže začiatočník za jednu sezónu porovná tri typy. Odrody od seba rozoznáte až podľa plodov.
F1 hybridy prinášajú vyššiu úrodu a vyrovnané plody, no z ich semien rovnakú rastlinu nevypestujete. Tradičné odrody stoja menej a umožňujú zber vlastných semien. Do fóliovníka volíme hybridy, pre chuť a vlastné osivo tradičné odrody.
Sadenie papriky – krok za krokom
Paprika potrebuje od výsevu po prvý zber 120 – 150 dní. Postup sa skladá z piatich krokov: výsev, klíčenie v teple, pikírovanie, otužovanie a výsadbu. Kvalitná priesada má pri výsadbe 8 – 10 týždňov, 6 – 8 listov a hrubú stonku.
| Spôsob pestovania | Termín výsevu | Prisvetlenie |
|---|---|---|
| Vykurovaný skleník | koniec januára – február | nevyhnutné |
| Nevykurovaný fóliovník | február | nevyhnutné |
| Záhon v teplej oblasti | začiatok marca | odporúčané |
| Záhon v chladnejšej oblasti | polovica marca | nie je nutné |
Semená vysievame do hĺbky 0,5 – 1 cm. Vo februári prisvetľujeme LED svetlom 12 – 14 hodín denne, inak priesady rastú vytiahnuté.
Ako urýchliť klíčenie semien papriky?
Semená namočte na 6 – 12 hodín do vlažnej vody. Misku postavte na vyhrievaciu podložku s termostatom a teplotu merajte priamo v substráte. Sterilný výsevný substrát znižuje riziko padania klíčnych rastlín. Po vzídení odstráňte kryt, znížte teplotu o 3 – 5 °C a dajte rastliny na svetlo.
Pikírovanie a otužovanie priesad
Priesady pikírujeme pri prvom alebo druhom pravom liste do kvetináčov s priemerom 8 – 10 cm. Dodržiavame tieto zásady:
- rastlinu zasadíme o 1 cm hlbšie, aby stonka spevnela,
- teplotu udržujeme na 20 – 24 °C cez deň a 16 – 18 °C v noci,
- prvý raz prihnojíme 2 týždne po pikírovaní,
- otužovanie začíname 7 – 10 dní pred výsadbou.
Neotužené priesady dostanú „úpal listov“ a stagnujú aj dva týždne.
Výsadba papriky na záhon
Na záhon vysádzame po 15. máji, v podhorí do konca mája.
| Parameter | Odporúčanie |
|---|---|
| Spon | 40 – 50 × 50 – 60 cm (3 – 4 rastliny na m²) |
| Zálievka pri výsadbe | 1 – 2 l na rastlinu |
| Opora | kolík vložený už pri výsadbe |
| Ochrana | netkaná textília pri chladných nociach |
Vysádzajte popoludní alebo v zamračený deň, aby priesady neutrpeli úpal.
Pestovanie papriky – starostlivosť počas sezóny
Najkritickejšie obdobie nastáva so začiatkom kvitnutia v júni. Od zálievky a teploty v tomto čase závisí, koľko kvetov sa premení na plody. Starostlivosť zaberá približne 15 – 20 minút týždenne na 10 rastlín.
Stanovisko a pôda
Paprika vyžaduje najteplejšie miesto v záhrade. Na stanovišti a pôde záleží najmä toto:
- priame slnko aspoň 6 – 8 hodín denne a záveterné miesto,
- humózna, priepustná pôda s pH 6,0 – 7,0,
- predplodina zo strukovín, cibule alebo listovej zeleniny,
- jesenné zapracovanie kompostu v dávke 3 – 5 kg na m².
Na ťažkých ílovitých pôdach odporúčame vyvýšený záhon, ktorý sa prehreje o 1 – 2 týždne skôr.
Zálievka podľa fázy rastu
Paprika má plytké korene do hĺbky 30 – 40 cm a na sucho reaguje rýchlo.
| Fáza rastu | Potreba vody na m² týždenne |
|---|---|
| Rast pred kvitnutím | 10 – 15 l |
| Kvitnutie a plodenie | 15 – 20 l |
| Horúčavy nad 30 °C | do 25 l |
Najlepšie výsledky dáva kvapková závlaha, ktorá nezmáča listy. Polievame ráno, odstátou vodou s teplotou 18 – 20 °C.
Hnojenie, opora a kráľovský kvet
Po výsadbe hnojíme striedmo, pretože nadbytok dusíka podporuje bujný rast listov na úkor kvetov. Od kvitnutia každých 14 dní dodávame draslík a vápnik. Draslík zlepšuje vyfarbenie plodov, vápnik ich chráni pred vrcholovou hnilobou.
Prvý, tzv. kráľovský kvet v rozvetvení stonky odstraňujeme. Rastlina potom vytvorí silnejší ker a vyššiu celkovú úrodu. V júni pokladáme mulč a koncom augusta zaštipujeme vrcholy, vďaka čomu nasadené plody stihnú dozrieť do mrazov.
Vhodní a nevhodní susedia papriky
| Rastlina | Vzťah | Dôvod |
|---|---|---|
| Bazalka | ✓ vhodná | odpudzuje vošky a molice |
| Aksamietnica | ✓ vhodná | potláča háďatká v pôde |
| Nechtík | ✓ vhodný | láka opeľovače a dravý hmyz |
| Cibuľa, cesnak | ✓ vhodné | výrazná vôňa mätie škodcov |
| Mrkva, šalát, špenát | ✓ vhodné | nekonkurujú koreňom, kryjú pôdu |
| Fazuľa | ✗ nevhodná | popínavá zatieňuje |
| Kapustoviny | ✗ nevhodné | vysoká spotreba živín a vody |
| Fenikel | ✗ nevhodný | alelopatické látky brzdia rast |
| Zemiaky | ✗ nevhodné | spoločné choroby a škodcovia |
Pestovanie papriky v skleníku a fóliovníku
Pre hrubostenné odrody je slovenské leto často krátke. Fóliovník zvyšuje dennú teplotu o 5 – 10 °C a predlžuje sezónu o 4 – 6 týždňov. Kryté pestovanie prináša tieto výhody:
- zber začína o 3 – 4 týždne skôr,
- úroda dosahuje 2 – 4 kg na rastlinu oproti 1 – 2 kg vonku,
- suché listy znižujú výskyt plesní a bakteriálnej škvrnitosti,
- úroda pokračuje do októbra až novembra.
Do krytu odporúčame Enorma F1, Golden Imperator F1, Golda F1, Quadrato d’Asti a odrody Corno. Na záhon volíme Yolo Wonder, Soroksári, Lombardo a Di Cayenna F1.
Príprava fóliovníka a klíma v kryte
Fóliovník pripravujeme 2 – 3 týždne pred výsadbou. Odstránime zvyšky rastlín, umyjeme konštrukciu a nainštalujeme kvapkovú závlahu. Vrchných 20 cm pôdy vymieňame raz za 3 – 4 roky, aby sa nehromadili patogény.
Počas sezóny vetráme pri teplote nad 28 °C a v lete používame tieniacu sieť s 30 – 40 % zatienením. Paprika je samoopelivá, no v kryte chýba vietor aj hmyz. Okolo poludnia preto rastlinami jemne potrasieme. Nočné teploty pod 13 °C počas kvitnutia spôsobujú deformované plody.
Choroby a škodcovia papriky
Väčšine problémov tiež predchádzame striedaním plodín, suchými listami a zdravými priesadami.
| Problém | Pôvodca | Kľúčový príznak |
|---|---|---|
| Fytoftóra | Phytophthora capsici | hnedý koreňový krčok, náhle vädnutie |
| Fuzáriové a verticíliové vädnutie | pôdne huby | vädnutie jednej strany, hnedé cievy |
| Sivá pleseň | Botrytis cinerea | sivý povlak na stonkách a plodoch |
| Múčnatka | Leveillula taurica | biely povlak na rube listu |
| Bakteriálna škvrnitosť | Xanthomonas | vodnaté, neskôr hnedé škvrny |
| Mozaika (TMV, CMV) | vírusy | mozaikové sfarbenie a deformácie listov |
Pri chemickej ochrane vždy dodržiavajte ochrannú lehotu, pretože papriku zbierame opakovane.
Prevencia hubových, bakteriálnych a vírusových chorôb
Fytoftóra sa šíri v premokrenej pôde, a tak pôdne huby prenikajú cez poranené korene. Proti hubovým chorobám pomáha striedanie plodín, následne zálievka ku koreňom a vetranie. Bakteriálnu škvrnitosť šíria kvapky vody, preventívne pomáhajú meďnaté prípravky.
Vírusy neliečime, a tak napadnutú rastlinu odstránime mimo kompostu. Vírus mozaiky uhorky prenášajú vošky, ale vírus tabakovej mozaiky dotyk a nástroje. Nožnice zároveň dezinfikujeme liehom a pestujeme odolné odrody, napríklad Yolo Wonder.
Fyziologické poruchy papriky
Tieto poruchy nespôsobujú patogény, ale chyby v pestovaní:
- vrcholová hniloba – nedostatok vápnika v plode pri nepravidelnej zálievke,
- úpal plodov – priame slnko na plody bez listového krytu,
- opad kvetov – extrémne teploty, sucho alebo nadbytok dusíka,
- praskanie plodov – prudká zmena vlhkosti po suchu.
Vápnik sa do plodu dostáva iba s prúdom vody. Proti vrcholovej hnilobe preto najviac pomáha pravidelná zálievka a mulč.
Škodcovia papriky a ich ekologická ochrana
| Škodca | Príznak | Biologická ochrana |
|---|---|---|
| Vošky | kolónie na výhonkoch, prenos vírusov | osičky Aphidius, lienky |
| Roztočík chmeľový | svetlé bodky, jemná pavučinka | dravý roztoč Phytoseiulus persimilis |
| Molica skleníková | biele mušky na rube listov | osička Encarsia formosa |
| Strapky | strieborné škvrny, prenos TSWV | dravé roztoče Amblyseius |
| Slimáky | ohryzené mladé rastliny | pivné pasce, ručný zber |
Roztoče a molice sa šíria najmä v teplom suchom vzduchu fóliovníka.
Diagnostika vädnutia podľa príznakov
- Vädne cez poludnie, ráno je v poriadku: prehriatie alebo slabé korene.
- Pôda je suchá: nedostatok vody.
- Pôda je mokrá a krčok hnedý: fytoftóra alebo premokrenie.
- Vädne jedna strana rastliny: cievne vädnutie.
- Vädne hneď po výsadbe: poškodené korene alebo neotužené priesady.
Šikmo prerežte stonku tesne nad zemou. Hnedé cievy teda potvrdzujú cievne vädnutie a rastlinu treba odstrániť.
Zber a dozrievanie papriky
Čas do zberu závisí od typu odrody (orientačne, pri výsadbe na záhon):
| Typ odrody | Zelený zber | Vyfarbený zber |
|---|---|---|
| Blokovité (Yolo Wonder) | 60 – 70 dní | 80 – 90 dní |
| Rohovité (Corno) | 65 – 75 dní | 85 – 95 dní |
| Hranaté (Quadrato d’Asti) | 70 – 80 dní | 90 – 100 dní |
| Kajenské (Di Cayenna F1) | 60 – 70 dní | 80 – 90 dní |
Počet dní sa počíta od výsadby.
Pravidelný zber stimuluje rastlinu k tvorbe nových kvetov.
Zrelosť plodov a technika zberu
Technologická zrelosť nastáva, keď plod dorástol do konečnej veľkosti, ale farbu ešte nezmenil. Botanická zrelosť prichádza o 2 – 4 týždne neskôr, najmä ak sú semená klíčivé a plod obsahuje najviac cukrov a vitamínov.
Plody režeme nožnicami so stopkou dlhou 1 – 2 cm, pretože odtrhnutím lámeme krehké konáre. Zberáme ráno a rastliny prechádzame každých 5 – 7 dní.
Dozrievanie mimo rastliny a skladovanie
Paprika patrí k neklimakterickým plodom. Mimo rastliny nepribúda cukor, plod iba dokončí zmenu farby. Pre koniec sezóny platí:
- plody, ktoré začali meniť farbu, sa dofarbia za 5 – 10 dní pri izbovej teplote,
- pred mrazom vytrhnite celé rastliny a zaveste ich koreňmi nahor, plody dozrievajú ďalšie 2 – 3 týždne,
- čerstvú papriku skladujte pri 7 – 10 °C, pod 7 °C trpí chladovým poškodením,
- na zimu ju mrazte nakrájanú bez blanšírovania, štipľavé plody sušte pri 50 – 60 °C.
Prečo semená papriky od Franchi Sementi
Na Slovensku zastupujeme talianskeho dodávateľa semien Franchi Sementi, ktorého rodina sa venuje predovšetkým semenám od roku 1783. Ponúkame originálne talianske odrody z Piemontu a Lombardie, ktoré u určitých predajcov chýbajú. Sortiment kombinuje tradičné odrody s modernými F1 hybridmi pre záhon aj krytý priestor.
Ceny, doprava a odborná podpora
Pri nákupe u nás získate:
- tradičné odrody za 1,75 € a F1 hybridy od 2,75 €,
- dopravu ZADARMO pri objednávke nad 60 €,
- poradenstvo pri výbere odrody podľa regiónu a typu krytu,
- telefonickú podporu na čísle 0948 143 173.
Pri probléme s chorobou nám pošlite fotku listu alebo plodu, často nám stačí na rýchlu diagnostiku. Kompletnú ponuku nájdete v kategórii Paprika.
Mgr. Branislav Starinský. Publikované dňa 20.11.2026.
FAQ – Často kladené otázky
Paprika klíči za 7 – 14 dní, ak má substrát stálu teplotu 25 – 28 °C. Čím je substrát chladnejší, tým klíčenie trvá dlhšie a je menej rovnomerné. Pri teplote substrátu 28 – 30 °C vyklíči za 6 – 8 dní, pri 25 °C za 8 – 12 dní a pri 20 °C za 14 – 21 dní. Pri 15 °C klíči nerovnomerne alebo vôbec. Semená staršie ako dva roky klíčia pomalšie aj pri ideálnej teplote.
Papriku najlepšie dopĺňajú aromatické bylinky, cibuľová zelenina a nízke kvitnúce rastliny. Tieto rastliny ju nezatieňujú a nekonkurujú jej koreňom. Bylinky sadíme priamo medzi rastliny papriky, kvety na okraj záhona a vysoké plodiny na severnú stranu.
Paprika vädne, keď korene nestíhajú dodávať listom toľko vody, koľko odparujú. Príčinou je buď nedostatok vody, alebo poškodené korene a cievy. Najväčšie riziko vädnutia prichádza v prvých dňoch po výsadbe, keď korene ešte neprerástli do pôdy, počas horúcich júlových popoludní, v období po prívalových dažďoch, keď v pôde chýba kyslík, a pri opakovanom pestovaní ľuľkovitých na rovnakom mieste.
Paprika rastie a plodí v rozmedzí približne 18 – 30 °C, optimum je 20 – 28 °C cez deň. Mráz ju zničí už pri 0 °C. Pri teplote 0 °C a menej rastlina zamrzne a uhynie. Pod 10 °C trpí chladovým stresom, ktorý sa prejaví fialovým nádychom listov, a pod 15 °C zastaví rast. Nad 32 °C tvorí sterilný peľ a opadávajú jej kvety, nad 35 °C hrozí úpal listov a plodov.
Jedna dospelá rastlina papriky spotrebuje v lete na záhone približne 4 – 6 litrov vody týždenne. V nádobe na balkóne potrebuje v horúčavách 0,5 – 1 liter denne, pretože malý objem substrátu rýchlo vysychá. Potrebu zálievky overíte prstom: ak je pôda v hĺbke 5 cm suchá, polievajte.
Paprika obsahuje vitamíny C, A (vo forme beta-karoténu), B6, B9 (kyselinu listovú), E a K. Jedna žltá paprika s hmotnosťou okolo 150 g dodá približne 275 mg vitamínu C, čo je viac ako trojnásobok dennej referenčnej hodnoty 80 mg. Červená paprika rovnakej hmotnosti dodá približne 190 mg vitamínu C a takmer 30 % dennej potreby vitamínu A, zelená približne 120 mg vitamínu C.
Sladká paprika chutí horko najmä vtedy, keď ju zbierate nezrelú alebo keď rastlina trpí stresom zo sucha a horúčavy. Nezrelé zelené plody preto nechajte vyfarbiť. Proti suchu a horúčave pomáha pravidelná zálievka a tienenie. Horkosť môže spôsobiť aj nedostatok draslíka, vtedy rastliny prihnojujte draslíkom od začiatku kvitnutia. Krížové opelenie so štipľavou paprikou tohtoročné plody neovplyvní, mení iba semená pre ďalšiu generáciu.
Paprika je dozretá, keď plod dosiahne veľkosť typickú pre odrodu, má pevnú lesklú šupku a pri jemnom stlačení nepovolí. Ak chcete farebné plody, počkajte, kým sa vyfarbia rovnomerne po celom povrchu. Pri Soroksári a Lombardo je bežný zber v svetlom, nevyfarbenom štádiu.
Štiplavá paprika obsahuje okrem bežných vitamínov aj kapsaicinoidy, ktoré vyvolávajú pocit pálenia. Približne 70 % kapsaicinoidov tvorí kapsaicín a približne 20 % dihydrokapsaicín. Obsahuje aj približne 140 mg vitamínu C na 100 g a červené karotenoidy kapsantín a kapsorubín s antioxidačným účinkom. Najviac kapsaicínu je v bielych priečkach plodu. Ich odstránením znížite pálivosť jedla.
Do nevykurovaného fóliovníka vysádzame papriku zvyčajne od 25. apríla do 10. mája. Rozhoduje teplota pôdy aspoň 12 °C a nočná teplota v kryte nad 10 °C. Do vykurovaného skleníka sa paprika vysádza v marci až apríli a do fóliovníka s nočnou ochranou textíliou od 15. apríla. Teplotu pôdy merajte ráno pôdnym teplomerom v hĺbke 10 cm.

