Vedeli by ste si predstaviť svoj jedálny lístok bez mrkvy? Táto koreňová zelenina je vhodná do polievok, mäsových aj zeleninových jedál, šalátov, nátierok i dezertov. Mrkva navyše obsahuje mnoho vitamínov a minerálov. Na pestovanie si môžete vybrať z niekoľkých odrôd na skorší letný aj neskorý jesenný zber.
Odrody mrkvy
Jednotlivé odrody mrkvy sa od seba líšia vzhľadom, chuťou a rozdiely môžu byť tiež v dĺžke vegetačného obdobia. K dispozícii sú:
Mrkva skorá — karotka— má sladšiu chuť, jej korene sú oproti neskorej mrkve dlhšie a užšie. Pri skorom výseve sa úrody dočkáte už v júni.
Mrkva neskorá— je určená na neskorší letný až jesenný zber. V závislosti od termínu vysievania ju môžete zberať až do novembra.
Stredne skoré odrody — zberať môžete v štvrtom mesiaci od vysiatia. Medzi tieto odrody patrí aj fialova mrkva s výnimočnou jemne korenistou chuťou.
Ako pestovať mrkvu
Pestovanie mrkvy nie je náročné, postačí dodržať niekoľko pravidiel. Táto koreňová zelenina vyžaduje hlinito-piesčitú, dobre skyprenú pôdu, priame hnojenie maštaľným hnojom, nie je vhodné. Z organických hnojív môžete zvoliť, napríklad, kompost. Na rast koreňov bude potrebovať dostatok draslíka, vápnika a fosforu. Počas tvorby koreňov pravidelne polievajte, pôdu môžete nechať krátko preschnúť. Potrebné je kyprenie, vyčnievajúce konce koreňov prekryte, aby si udržali farbu a nezozeleneli.
Ako sadiť mrkvu
Na sadenie mrkvy si môžete vybrať balenie so samostatnými semienkami aj výsevný pásik. Semená mrkvy vysievajte do pripravených riadkov v spone približne 5 x 25 – 30 cm. Termín výsevu závisí od odrody, spravidla však môžete začať koncom februára až v marci s najneskorším výsevom júni. Karotku môžete vysiať aj úvodom júla. Po dorastení do veľkosti približne 15 cm, záhon vyjednoťte, aby ste dodržali odporúčané vzdialenosti.
