K odrode cibule Rossa di Tropea sa v Taliansku vyjadrujú, prívlastkom „è particolare“, čo v preklade znamená, že je zvláštna. Zvláštností je viacero. Na juhu Talianska sú na ňu pyšní, dokonca ju zaraďujú medzi kráľovnú všetkých cibúľ, v iných regiónoch je vyhľadávaná, čím sa pestuje vo vysokej miere a u nás taktiež začíname s jej pestovaním. Ak sa na ňu pozeráme z kulinárskeho hľadiska, tak zvláštnosť tkvie v tom, že má vyšší obsah cukrov ako iné odrody cibúľ, čím sa zaraďuje medzi lahôdkovú zeleninu i po dozretí. Veľmi často sa preto používa v surovom stave, ale pri tepelnom spracovaní smažením alebo pečením dodá jedlu jemné karamelové pozadie. Pri prekrojení sa zase vyznačuje peknou kresbou, pretože biele, dužinaté krúžky sú pokryté cyklámenovou, či bordovou šupkou. Po morfologickej stránke je zaujímavá v tom, že ju poznáme ako guľatú (tonda) alebo pozdĺžnu (lunga). Táto sa stáva čoraz viac obľúbenou preto, lebo pri priečnom krájaní možno využiť jej krúžkový tvar, zachovávajúci si lepšie dekoračné vlastnosti a väčšia vyrovnanosť krúžkov je významná i pre rovnomerné tepelné spracovanie.
I pri týchto popisoch jej zvláštnosti nekončia, pretože ju môžeme vysadzovať tromi rozličnými spôsobmi. Je to buď zo sadzačky, priameho výsevu, ale aj z priesad. Aby sa zachovali všetky jej kvalitatívne pozitíva, tak v Taliansku prvý spôsob pestovania využívajú iba obmedzene a preto cibuľu sadzačku z tejto odrody veľmi ťažko by ste zohnali. Priamy výsev sa už využíva, ale na druhej strane je potrebné podotknúť, že nakoľko sa jedná o teplomilnú rastlinu, ktorá je zároveň náročná i na pôdnu vlhkosť, tak je potrebné hlavne u nás vyčkávať na vhodné pôdno-klimatické podmienky, ktoré sú až v jari. Pri nich vzídenie ešte nemusí byť limitujúcim faktorom, ale i teplota ovzdušia aká nasleduje za ním. Jarné mrazy môžu spôsobiť situáciu, že rastlina pri intenzívnom raste nadzemnej časti začne vytvárať základ kvetného stvola, čo spôsobí, že sa podzemná časť dužinatej stonky nevytvorí a vznikne iba nekonzumovateľný stržeň. Keby sme takúto cibuľu nechali vykvitnúť a vytvoriť semená, tak tieto by mali veľmi nízku biologickú hodnotu na ich využitie ako osiva v budúcom roku.
Pri pestovaní Rossa di Tropea sa využíva tretia, umocňujúca zvláštnosť a to je pestovanie z priesad. S ich pestovaním sa začína už v mesiaci marec, kedy sa do plát vysievajú semená v počte 1 – 2 kusy. Predtým je vhodné zistiť klíčivosť semien, aby sme mohli zvoliť ich počet do vylisovaného, zakoreňovacieho miesta. Treba je mať k dispozícii i vhodný substrát. Najlepší je pre cibuľové rastliny alebo aspoň univerzálny, ktorý je vhodné zmiešať so zeminou, príp. perlitom (ak ho neobsahuje). Nevhodný je kyslý alebo i čistá zemina (pozn. niektorí pestovatelia ju často zberajú z krtincov), ktorá pri polievaní zhutňuje príp. vykličujú z nej buriny. Cez takúto zeminu sa klíčiaca cibuľa veľmi ťažko pretláča alebo sa nepretlačí vôbec a vyhnije. Na povrchu vytvorený prísušok vo forme kompaktnej hmoty ílovitých častíc taktiež neprepúšťa vodu a vzduch ku korienkom. Priesady je potrebné držať na svetlom a teplom mieste. Dôležité je práve svetlo, aby neprišlo k ich vytenčeniu, ale taktiež nie je vhodná ani vysoká teplota. Rýchle vybiehanie môže spôsobiť poľahnutie jedincov ako aj zalamovanie v krčkoch a niekedy nad miestom zlomu až vyschnutie. U niektorých malopestovateľov príde k situácii, že majú priesady v miestnosti na vnútornom parapete okna. Pri prudkom slnku a vysokej teplote môže prísť k úpalu, následnému náhlemu zblednutiu do béžovej farby, strate chlorofylu a vyschnutiu.
Výsadbu je vhodné uskutočniť v období keď už nehrozia nočné mrazy. Pri sledovaní predpovede počasia to môže byť už v poslednej dekáde apríla. Priesada je vhodná k vysádzaniu ak u guľovitej cibule má aj náznaky tvorby guľovitej časti a u pozdĺžnej mierne elipsovité zhrubnutie jej podzemnej časti, pričom priesada má dosahovať výšku 10 – 15 cm. Samotná výsadba sa má vykonávať podľa talianskych pestovateľov a odporúčaní distribútorov semien vo všeobecnosti do sponu 20 – 40 x 15 – 20 cm. Tieto vzdialenosti sa u záhradkára menia podľa toho aký spôsob mechanického ošetrenia bude používať (plečkovanie, ručné okopávanie), či sa jedná o pestovanie cibule na väčšej parcele alebo hriadke, lahôdkovej alebo určenej na skladovanie, príp. jej selektovanie v riadku počas vegetácie za účelom permanentného konzumu. Dôležitým faktorom je i tvar cibule tzn., či bude sadiť jej guľovitú alebo pozdĺžnu variantu. Práve pri pozdĺžnej variante na jednotku plochy môžeme vzdialenosti medzi jedincami skracovať, ale neznížiť uvedené dolné hranice.
Ďalším vhodným agrotechnickým prvkom výsadby je dopredu si vyznačiť plytké riadky, do ktorých pomocou krhly na polievanie bez sitka nalejeme vodu a po jej vsiaknutí vybrané priesady aj s koreňovým balom mierne vtlačíme do pôdy v požadovanej vzdialenosti.
Po vysadení porast pozorujeme a dbáme, aby neprišlo k vädnutiu rastlín. Mierne zvädnutie počas 3 – 4 dní ho ešte nemusí zabrzdiť v raste, ale zavlažovanie je významné pre jej zdravý vývin. Dôležitým faktorom v tomto časovom úseku je, aby neprišlo „k topeniu“ sadeníc a ich listov do pôdy a tým k stimulácii tvorby dlhých krkov, znižovaniu asimilačnej plochy listov, ich prilepeniu k povrchu pôdy a vyhnívaniu vplyvom pôsobenia vlhkosti a hnilobných mikroorganizmov. Správne ujatá priesada rastie v strede, pričom rýchlo vytvára nadzemnú asimilačnú časť na torbu energetických živín slúžiacich k rastu cibule. Rovnomerný rast priesad v riadku sa dosiahne tým, že už pri ich sadení prihliadame na ich vyrovnanosť vo výške, hrúbke a celkový vývin. Ak nasleduje vyrovnanosť jedincov za sebou, tak sa predchádza stavu, že väčšie priesady vyrastajú na úkor menších, čo by neskôr ešte viac zintenzívnilo tvorbu nevyrovnaného porastu. Vyrovnanosť, veľkosť a kvalitu počas vegetácie je potrebné udržiavať i odstraňovaním burín, kyprením pôdy, ktoré sa strieda so zavlažovaním, pretože cibuľa je náročná na pôdnu vlahu udržiavanú pri koreňoch, ale citlivá na zamokrenie.
Dôležité je i sledovanie výskytu škodcov – minerky pórovej, ktorá v počiatočnom štádiu napadnutia cibule zanecháva na listoch „korálovinu“. Vtedy sa už odporúča chemická ochrana systémovým insekticídom. Ak chceme uplatniť ekologický spôsob pestovania, tak je okolo hriadky vhodné vysadiť petržlen alebo zeler, ktoré škodcu odpudzujú.
Pri dodržiavaní uvedených zásad pestovania cibule Rossa di Tropea z priesad dosiahneme stredne veľké cibule (menšie ako pri vysadzovaní zo sadzačky), ale s veľmi dobrou chuťou a vyššou trvanlivosťou.
Ján Piešťanský
