Po zbere zeleniny či iných plodín pomôže pôdu obohatiť o organickú hmotu, podporiť jej štruktúru a zároveň obmedziť rast burín zelené hnojenie. Rastliny, ktoré sa na tento spôsob prípravy pôdy používajú, ju navyše chránia pred eróziou a vyplavovaním živín počas jesene a zimy.
Prečo vysievať zelené hnojenie na jeseň?
Po zbere úrody zostáva pôda často odkrytá. Ak ju necháte bez vegetácie, dážď a vietor môžu odnášať najúrodnejšiu vrchnú vrstvu, postupne sa na nej tiež začne rozrastať burina. Zelené hnojenie na jeseň predstavuje jednoduché riešenie, ako tomu zabrániť, a má aj ďalšie výhody:
- Zasadené rastliny majú hlboký koreňový systém, ktorý pomáha zlepšovať štruktúru pôdy.
- Aj po suchom lete, kedy je pôda stvrdnutá, prevzdušnia jej hlbšie vrstvy.
- Nadzemná časť po zapracovaní do pôdy vytvára organickú hmotu. Rastlinné zvyšky sa postupne rozkladajú a vracajú živiny späť do pôdy.
- Pri strukovinách, ako sú vika či ďatelina, je navyše významná schopnosť viazať vzdušný dusík v pôde prostredníctvom symbiózy s pôdnymi baktériami.
Zelené hnojenie je na jeseň ideálne vysiať čo najskôr po uvoľnení záhona. Rastliny tak získajú dostatok času na vytvorenie zelenej hmoty ešte pred príchodom zimy. Presný termín výsevu však závisí od konkrétneho druhu a počasia.

Zelené hnojenie na jeseň — ktoré siať v septembri a októbri?
Bôb konský
Bôb konský patrí medzi strukoviny a je vhodný najmä na ťažšie pôdy. Vďaka mohutnému koreňovému systému dokáže pôdu dobre prevzdušniť a zároveň prispieva k jej obohateniu o dusík. Na jesenné zelené hnojenie je najlepšie ho zasiať v septembri až októbri.
Ďatelina purpurová
Ďatelina purpurová patrí medzi strukoviny a pomáha obohacovať pôdu o dusík. Využijete ju aj na kyslejších pôdach a dobre odoláva chladnému počasiu. Po približne dvoch mesiacoch od výsevu je možné porast pokosiť.
Reďkev siata
Reďkev siata vytvára silný koreňový systém, ktorý preniká do hlbších vrstiev pôdy. Pomáha tak pôdu prirodzene prekypriť a zlepšovať jej štruktúru. Ak plánujete jesenný výsev, mali by ste to stihnúť do polovice októbra, aby mala dostatok času na vytvorenie kvalitnej biomasy.
Horčica
Medzi najrýchlejšie rastúce rastliny využívané na zelené hnojenie patrí horčica. Za krátky čas dokáže vytvoriť veľké množstvo zelenej hmoty a zakryť pôdu, čím obmedzuje rast burín. Jej koreňový systém zároveň pomáha pôdu prevzdušniť. Pri sejbe treba zohľadniť aj osevný postup – ak bude na záhone nasledovať kapusta alebo iná kapustovitá zelenina, vhodnejšie je zvoliť inú plodinu, aby sa nezvyšovalo riziko spoločných chorôb a škodcov.
Vika siata
Vika siata na zelené hnojenie vďaka hľuzkovým baktériám na koreňoch viaže dusík zo vzduchu. Po zapracovaní biomasy do pôdy ho odovzdáva ďalším rastlinám. Bohatý koreňový systém pôdu prekyprí, zlepšuje jej priepustnosť pre vodu a živiny. Rýchle pokrytie hriadok v záhrade chráni vrchnú vrstvu pôdy pred vysušovaním slnkom a splavovaním počas dažďov. Neodporúča sa ju siať pred strukovinami, s ktorými má rovnakých škodcov. Ideálne je siať ju pred hlúbovinami a plodovou zeleninou.
Ako zelené hnojenie zapracovať do pôdy?
Keď rastliny dostatočne narastú (približne po 4 – 8 týždňoch), môžete ich pokosiť. Ideálne je nechať hmotu približne dva dni zavädnúť a následne ju plytko zapracovať do pôdy. Príliš hlboké zapravenie veľkého množstva čerstvej biomasy nie je vhodné, pretože pri nedostatku vzduchu môže začať kvasiť.
Zelené hnojenie na jeseň aj ako mulč
Pri niektorých druhoch však nie je potrebné zelené hnojenie na jeseň kosiť ani zapracovávať. Ak ide o rastliny citlivé na mráz, počas zimy prirodzene vymrznú a ich nadzemná časť odumrie. Suché rastlinné zvyšky potom zostanú na záhone a chránia pôdu pred dažďom, vetrom a vyplavovaním živín. Na jar ich možno jednoducho plytko zapracovať do pôdy a záhon pripraviť na novú výsadbu.
Ako funguje proces vymŕzania?
- Rastliny stihnú od konca leta do novembra vyrásť, vytvoriť hustý porast a hlboko zakoreniť.
- Keď prídu prvé silnejšie mrazy, citlivejšie rastliny odumrú a ich nadzemná časť zostane na povrchu pôdy.
- Odumreté rastliny vytvoria prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá pomáha chrániť pôdu pred veternou a vodnou a vyplavovaním živín.
- Na jar zostanú suché a krehké zvyšky, ktoré možno plytko zapracovať do pôdy, prípadne dať do kompostu a záhon pripraviť na výsadbu.
Ktoré zelené hnojenie (ne)vymŕza?
| Typ | Konkrétne druhy | Čo sa s nimi stane v zime? | Čo robiť? |
| Vymŕzajúce (vhodné aj ako prirodzený mulč) | Horčica biela, reďkev | Pri silnejších mrazoch nadzemná časť odumiera a postupne sa položí na pôdu ako mulč. | Ak rastliny cez zimu vymrznú, môžete ich ponechať na záhone ako ochrannú vrstvu. Na jar suché zvyšky plytko zapracujte do pôdy. |
| Ozimné / odolnejšie | Vika siata, bôb konský, ďatelina purpurová | Pri vhodných podmienkach môžu časť zimy pretrvať a pokračovať v raste. Správanie závisí od priebehu zimy a konkrétnej plodiny. | Na jar ich podľa stavu porastu pokoste a následne plytko zapracujte do pôdy. |
Úspech jesenného zeleného hnojenia závisí aj od počasia a pôdnych podmienok. Pri miernej zime nemusia všetky citlivejšie druhy úplne vymrznúť, preto ich môže byť potrebné na jar skosiť. Dôležitý je aj termín výsevu – vysievajte 6 – 8 týždňov pred príchodom mrazov, aby rastliny stihli dostatočne narásť.

