V súčasnosti, keď sa šetrí nielen finančnými prostriedkami, ale aj časom a prácou, a na ekológiu sa kladie veľký dôraz, je zelené hnojenie ideálnym spôsobom na efektívne dopestovanie kvalitných a chutných potravín bez chémie. Táto stará prírodná metóda obhospodarovania je pre svoju efektívnosť vhodná pre každého pestovateľa. 

Prečo hnojiť zeleno?
Niektoré rastliny, napríklad bôbovité (vikovité), majú väčšiu schopnosť vyťažiť z pôdy aj pevnejšie viazané živiny. Vika siata alebo lupína úzkolistá (nazývaná i modrá) dokážu aj z chudobnej pieskovej pôdy vyťažiť takmer štvornásobné množstvo fosforu a trojnásobné množstvo draslíka ako ovos. Ak zapracujeme do pestovateľskej vrstvy pôdy organické látky – biomasu týchto rastlín, dokážu úžitkové rastliny ľahšie prijať takto sprístupnené živiny. Obrazne povedané, rastliny zeleného hnojenia pôsobia ako prirodzený kŕmič úžitkových rastlín. Svojou humusotvornou činnosťou výrazne oživujú a zlepšujú pôdnu štruktúru a súčasne vytvárajú optimálnejšie podmienky na úspešné, výnosné a zdravé pestovanie na prírodný spôsob, a to aj bez rizikovej chemickej stimulácie.

Prínosy zeleného hnojenia
– minerálne a organické hnojenie
– pôsobí ako nástielka (pôdny mulč) – udržuje pôdnu vlhkosť a bráni tvorbe nebezpečného prísušku
–  zlepšuje pôdnu štruktúru – kyprosť, do pôdy sa dostáva viac vzduchu a lepšie udržiava vlahu
– chráni živiny pred vyplavovaním do spodných vrstiev a vôd
– oživuje pôdu, a tým aj zvyšuje úrodnosť
– v zime (ako prikrývka) chráni pôdu pred rýchlym zamŕzaním
–  pôsobí protierozívne v lete i v zime, na rovine aj svahu
– detoxikuje pôdu a zbavuje ju pôdnej únavy

Výber rastlín
Pri výbere rastlín vždy berieme do úvahy aj ich požiadavky na kvalitu pôdy a klimatické podmienky. Pripojené tabuľky nás informujú o výťažnosti biomasy, ktorá môže byť ešte väčšia pri opakovanom kosení, a aj o tvorbe dusíkatých látok, ktoré sa prirodzene tvoria zo vzduchu v hľúzkových baktériách rastúcich na koreňoch bôbovitých rastlín, ktoré bohato využívame pri tomto prírodnom hnojení. Ich činnosť však výrazne brzdí kyslá reakcia pôdy, čiže dôležitá je aj predbežná úprava kyslosti pôdy mletým vápencom či dolomitom (prirodzenými horninami).

Ak sme zdedili dlhodobo devastovanú pôdu, môže jej výrazne chýbať fosfor a draslík – to by mohlo negatívne ovplyvniť aj rastliny zeleného hnojenia. V takom prípade je dobré pohnojiť pôdu pred výsevom rastlín zeleného hnojenia prírodnými hnojivami, ako je apatit (je však ťažko rozpustný), rohovina, drevný popol, prinajhoršom len na toto štartovacie použitie poliať pôdu slabým roztokom bezbalastných draselných a fosforečných hnojív.

Čomu sa vyhýbať?
– Nepoužívajme rastliny z tej istej čeľade, z akej budú následne pestované úžitkové rastliny – vyhneme sa šíreniu rovnakých chorôb a škodcov.
– Nekombinujeme rastliny, ktoré sa neznášajú.
– Ak za sebou opakujeme zelené hnojenie, je lepšie, keď použijeme iné zmesi a rastliny ako v prvej fáze.

Vyberáme podľa typu pôdy

Ľahké piesočné pôdy: ďatelina purpurová, vtáčia noha siata, vičenec, ľadenec, bôľhoj, hrach siaty roľný, lupína biela a žltá, komonica

Stredné pôdy: vičenec, ľadenec, hrach siaty roľný, lupína biela, ďateliny, vika, hrach, sója, bôb, pohánka, repka, vtáčia noha siata, horčica

Ťažké pôdy: bôb konský, lucerna chmeľová, vika, hrach, ďatelina hybridná, horčica
Pri zelenom hnojení je výhodnejšie vysievať kombinácie rastlín – takých, ktoré sa vzájomne znášajú, napríklad na ár (100 m2) do jednotlivých typov pôd zmesi v nasledovnom zložení:

a) vápenatá pôda:
– stredná: 1 200 g viky ozimnej, 600 g raži,
– ľahká: 90 g ďateliny purpurovej, 600 g raži, 300 g viky ozimnej,
– ťažká: 900 g viky, 600 g hrachu, 500 g ovsa,

b) pôda s nízkym obsahom vápnika:
– stredná: 900 g viky, 600 g hrachu siateho roľného, 500 g jačmeňa,
– ľahká: 1 000 g lupiny, 500 g ovsa,
– ťažká: 450 g bôbu, 900 g viky, 650 g hrachu.

Zelené hnojivo
1. krok: Kosenie
Zvyčajne na jeseň vyrastené rastliny určené na zelené hnojenie pokosíme, pováľame alebo posekáme.

2. krok: Zavädnutie
Ak chceme pôdny edafón podporiť výraznejšie, biomasa by nemala pred zapravením do pôdy preschnúť, ale necháme ju len zavädnúť.

3. krok: Zapravenie do pôdy
Po zavädnutí biomasu zapravíme do zeme, niekedy až po príchode prvých mrazov. Zaprávame ju len plytko a vzdušne, najmä v ťažších pôdach. Hlboko zapravená šťavnatá biomasa v bezvzdušnom prostredí by mohla totiž začať mliečno kvasiť, tak by vznikla siláž, ktorá podporuje nevhodné plesne a huby. –>

Termín výsevu
Pestovanie môže byť celoročné, môžeme siať pred výsevom hlavnej úžitkovej rastliny, ďalej ako dodatočný prísev ku kultúre (napríklad medzi ovocné kríky a dreviny), ale aj ako prezimujúce hnojenie či rekultivačné a regeneračné hnojenie pre veľmi zdevastovanú pôdu. Teda môžeme ich vysievať na:
a) celovegetačné použitie:
– marec – apríl: zmes ďateliny egyptskej a ovsa,
– apríl – august: vlčí bôb,

b) pred hlavnou kultúrou (rastlinou):
– začiatok februára: bôb, špenát,
–  začiatok marca: horčica, facélia, poľný šalát,

c) ako prísev:
– júl – august: zmes viky siatej a ovsa,
– polovica augusta: ďatelina egyptská,
– koniec augusta: facélia, slnečnica,
– začiatok septembra: reďkev olejnatá,
– koniec septembra: horčica, žerucha,

d) prezimujúce hnojenie:
– august – september: vika huňatá, raž,
– september: špenát, poľný šalát,
– september – október: raž,

e) rekultivačné hnojenie:
– marec – august: lucerna, komonica biela,
– od marca: nechtík lekársky.

Ekonomický prínos
Ďatelina lúčna vytvorí na ploche 100 m2 až 150 kg nadzemnej zelenej hmoty, lupína, vika, peluška a bôb až 230 kg. K tomu musíme pripočítať štvrtinu až tretinu hmoty koreňov v pôde. Ak túto šťavnatú, nezdrevnatenú hmotu zapravíme do zeme, rýchlo zmineralizuje a výrazne podporí edafónny život (užitočné pôdne mikroorganizmy a drobných živočíchov ako dážďovky, ktoré majú priaznivý vplyv na úrodnosť a zdravie pôdy). Mineralizáciou sa rýchlo uvoľnia živiny pre nasledujúcu pestovanú kultúru. Bôbovité rastliny vytvoria na ploche 100 m2 v priemere 1 kg dusíka, čo predstavuje 3 kg liadku amónneho alebo 4 kg liadku amónneho s vápencom či 5 kg síranu amónneho, prípadne 2 kg vzácnej močoviny. Ak uvedené údaje vynásobíme aktuálnymi cenami týchto hnojív, tak sa nám dotvorí reálny obraz získaných úspor.

Hlboko koreniacim bôbovitým rastlinám (ďatelina siata, vičenec) siahajú korene podľa druhu pôdy do hĺbky 2 až 10 m, ďateline lúčnej do 2 m, lupíne žltej do 2,3 m, hrachu siatemu do 1,3 m. Z hĺbok premiestňujú tieto rastliny živiny prostredníctvom vytvorenej biomasy do ornice. Vápnikom vytiahnutým z hĺbky tak pomáhajú čeliť okysľovaniu ornice vplyvom kyslých dažďov – takéto obohatenie pôdy o 0,1 kg fosforu predstavuje približne 1,2 kg superfosfátu na ár. Podobne je to aj s draslíkom, ale najmä so vzácnymi mikroprvkami.

Ďalšie využitie rastlín zeleného hnojenia
– biomasu pokosených rastlín možno použiť na mulčovanie iných záhonov
– možno z nich vyrobiť kvalitný kompost
– môžu slúžiť ako zdroj nektáru a peľu pre včely
– sčasti ich môžeme využiť aj ako krmivo pre domáce zvieratá
– a tiež ako humánne potraviny (hrach, šošovica, sója, obilniny…)
– semená divokých rastlín zbierame na ďalšie výsevy