Cibuľa je zelenina, ktorá má široké spektrum pestovateľských zvláštností. Jednou z nich je, že sa pestuje buď zo sadzačky alebo semien, druhou sú rozličné termíny výsadby alebo výsevu.

Samozrejmosťou pre každého pestovateľa je skutočnosť, že väčšina teplomilných zelenín sa pestuje z priesad. Hoci cibuľa taktiež patrí do tejto skupiny zelenín, ale iba z toho hľadiska, že charakter teplomilnosti má iba počas obdobia intenzívneho vytvárania hlavnej, konzumnej časti – zdužinatenej stonky. Z tejto skutočnosti vyplýva, že ju môžeme vysievať i veľmi skoro na jar. Má to výhodu, pretože dostatočne využíva pôdnu vlahu, kedy vytvára prvé korene. Riziko zase spočíva v tom, že ak vyvíjajúcu sa nadzemnú časť atakujú mrazy táto bude pokračovať vo vývine i po ich ukončení na úkor toho, že pod pôdou sa cibuľa nevyvinie do tvaru konzumnej formy. Uvedené nebezpečenstvo sa ešte viac znásobuje u cibule pochádzajúcej z oblastí južnej Európy, čo platí i pre nami ponúkanú odrodu Tropearossa (buď guľatá – tonda alebo podlhovastá – lunga). Aby sa tomuto riziku predišlo je vhodné ju predpestovať cestou priesad.

Aby bol ich počet taký, že ich bude dostatok a dostatočne mohutných tak je potrebné dodržať tieto zásady a postupy:

• dbajte, aby osivo malo platný termín garancie klíčivosti, pretože po termíne uvedenom na obale klíčivosť výrazne klesá; dokonca sa približuje k nulovej hodnote,
• použiť výsevný substrát buď univerzálny alebo pre cibuľoviny. Ten je pripravený tak, že živiny v ňom obsiahnuté spravidla postačia na obdobie od vzídenia po výsadbu na hriadku,
• vysievajte začiatkom mesiaca marec, do zakreňovačov (plátov) najčastejšie ponúkaných v obchodnej sieti, s profilom zrezaného kužeľa, hlbokých asi 3,5 cm. Výsevnú plochu zaplňte do polovice substrátom, mierne ho utlačte a naň položíte semeno. Zvyšnú plochu zasypte, zatlačte, znova zasypte a jemne zalejte vodou, aby sa semená nevyplavili,
• do jedného vylisovaného výsevného miesta použite 1 – 2 semená (v roku kedy im končí garancia aj 3). Ak dávate po dve, tak ich umiestnite diagonálne, ale nie úplne na okraj,
• teplota prostredia po výseve má byť 20 – 22° C, po vzídení postačuje okolo 17° C,
• dôležité je svetlé miesto,
• vysoké teploty a príliš intenzívne zalievanie spôsobujú vytenčovanie priesad. Vhodné je priesady zarosiť, pretože sa nevyplavuje zemina a pri takejto závlahe ich ani neohýbame a neprilepujeme o pôdny substrát,
• v prípade potreby vykonajte jednotenie. Ponechanie dvoch jedincov v jednej výsevnej jednotke je možné, ale nie na celej ploche plátu alebo prilepených o seba,
• vysádzanie na záhon, ktorý je na slnečnom mieste je možné vykonať i v prvej polovici mája v prípade predpovedí, že nehrozia mrazy, tak sa môžeme rozhodnúť i pre posledný aprílový týždeň. Pred sadením niekoľko dní vopred priesady otužovať voči pôsobeniu slnka a nočnému chladu,
• voliť riadky 30 x 15 cm z dôvodu i keď koreň nie je guľovitý a nepotrebuje viac miesta v pôde, tak listy zaberú určitú plochu a aby sa pri mechanickom ošetrovaní okopávkou neolamovali je pre ňu potrebný určitý priestor,
• ak chceme využiť niektoré jedince ako lahôdkovú cibuľku, tak vtedy môže byť porast i hustejší, pričom vytrhneme každú druhú cibuľku,
• pred sadením si naznačiť plytké riadky a zaliať ich vodou,
• priesady v zakoreňovači pred sadením nezaliať, aby sa ľahšie vyberali (zo spodku plátu tomu napomôcť tlakom, ale priesada má zniesť i menší ťah),
• ak sú v pláte dve priesady, ale nie spojené, tak tieto je možné stredom pôdneho balu oddeliť. Malá previazanosť koreňov a skrátenie ich dĺžky pri oddeľovaní cibuliek nespôsobí ich úhyn,
• priesady do pôdy so vsiaknutou vodou mierne zatlačiť, ale tak, aby ich korene smerovali nadol. V prípade potreby urovnať pôdu, ale nezasypať rastlinu až po listy,
• prvé 3 – 4 dni vykonávať intenzívnu kontrolu – aby priesady nevädli a pôda bola iba na riadku vlhká,
• v ďalších dňoch dbať hlavne na vlhkosť pôdy a sledovať, aby neprichádzalo k príp. vyrytiu krtom resp. spásaniu divo žijúcimi vtákmi,
• ak v riadku vedľa zasadenej priesady vyjde „oneskorený“ jedinec spojený s priesadou, tak je ho vhodné vytrhnúť aj s koreňmi. Ak je vo vzdialenosti nad 1 cm je možné ho i ponechať, pretože takéto jedince sa čiastočne navzájom uhýbajú. Treba je rátať s tým, že budú veľkostne odlišné a ploché v mieste dotyku,
• limitujúcimi faktormi sú vlhkosť pôdy a zaburinenie porastu. Cibuľa je na pôdnu vlhkosť náročná, ale citlivá na zamokrenie a pôdny prísušok. Závlaha vykonávaná počas dňa i pri zasiahnutí listov nie je tak nebezpečná ako u plodovej zeleniny. Intenzívnejšie zavlažovanie je potrebné vykonávať do polovice júna, potom udržiavať pôdu iba vlhkú a asi dva týždne pred zberom (ak už začnú prvé jedince líhať) s ním končíme. Okopávanie uskutočniť iba pri suchej pôde, min. dva razy počas rastu,
• zber sa robí ľahko, najlepšie je ho vykonať neskoršie poobede. Cibule vzhľadom k ich tvaru zostávajú po vytiahnutí z pôdy čisté, ale po uschnutí povrchu a očistení v dlani iba od prípadného minimálneho zvyšku zeminy je ich potrebné sušiť v tieni, pretože ich fialovo-ružový povrch priťahuje slnečné lúče a ak by zostali na hriadke, tak môžu dostať úpal (spálené miesto tvorí miernu priehlbinu, je okrúhle alebo elipsovité, ostro ohraničené od nepostihnutej časti, béžovej farby a mäkšie), ktorý v mieste vzniku začne pod suknicou (šupou) spôsobovať plesnivenie alebo hnitie,
• sušenie v miestnosti alebo pod prístreškom sa robí rozložením cibúľ, tak aby sa vzájomne nedotýkali na drevenej podložke, na ktorú môžeme prestrieť papier alebo noviny,
• dozreté jedince zbavíme suchých koreňov na ich základni a suchú vňať skrátiť asi na 3 – 4 cm.

Uplatnením zásad a postupov ako i pestovania BIO produktu (bez použitia priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov) sme v roku 2022 dosiahli tieto ukazovatele:

• obchodné balenie osiva sa vyznačovalo vysokou – 95 % klíčivosťou,
• počet vysadených priesad bol 156 jedincov, pričom sa všetky ujali,
• počet zničených priesad bol 6, pretože boli vyryté krtom a po vtlačení do pôdy nezregenerovali,
• napadnutie mínerkou pórovou nebolo žiadne, pretože tá namiesto priesad, ktoré mali v čase náletu tenké listy uprednostnila cibuľu pestovanú zo sadzačky (pozn.: v tomto roku bola invázia tohto druhu muchy zanedbateľná),
• v intenzite rastu počas vegetácie neboli rozdiely medzi nami overovanou cibuľou a cibuľami iných u nás využívaných odrôd, ktoré boli sadené zo sadzačky,
• v mesiaci jún sa cibuľa konzumovala v počte 25 kusov i ako lahôdková,
• pozberaných bolo 125 jedincov, u ktorých 2 ks boli na povrchu jemne poškodené drôtovcom,1 ks úpalom a 2 ks poškodené hnilobou neznámeho pôvodu,
• u trhovo upraveného produktu v počte 120 cibúľ sa väčšinou nachádzali cibule o hmotnosti od 110 do 140 g. Jedince s minimálnou hmotnosťou mali 50 g a s maximálnou 260 g. Obe tieto krajné varianty tvorili iba minimum,
• suknice (šupky) mala cibuľa tenké, jemné, lámavé, s nízkym počtom vrstiev a veľmi ľahko oddeliteľné od dužinatej časti, čo nasvedčuje tomu, že túto jemnú a lahodnú cibuľu je potrebné skonzumovať s poslednými neskorými zeleninami – do začiatku zimy,
• farba zodpovedala pestovateľskému štandardu – bola tej intenzity aká je na obale spoločnosti Franchi Sementi,
• dužina po prekrojení bola pri vizuálnom pohľade perleťovo-biela, lesklá, šťavnatá, vo väčšine prípadov skúšanej vzorky s bledšou ružovkasto-fialovou kresbou letokruhov,
• vyskytla sa rôznorodosť tvaru. Dopestovali sme i malé množstvo guľatých jedincov (tie mali i vyššiu hmotnosť zodpovedajúcu typu tonda), cibúľ tvoriacich prechodný tvar medzi pozdĺžnou a guľovitou cibuľou, ale preukázateľná väčšina mala podlhovastý tvar,
• jedince sa vyznačovali jemnou, jemne sladkastou, ale zároveň i cibuľovou chuťou.

Na základe náhodne vybraného obchodného balenia je možné konštatovať, že pestovanie z priesad sa plne osvedčilo, pričom v budúcom období budeme skúšať i iné metódy pestovania.

Ján Piešťanský