Paprika je plodová zelenina, ktorá má viacero špecifík, či už podľa uplatnenia v gastronómii alebo agrotechniky pestovania. Pre využitie v kuchyni sa vyznačuje sezónnosťou, pretože viac sa z nej pripravujú jedlá v letnom období, no na druhej strane nemožno opomenúť, že je vhodná i na konzervovanie a tým prípravu pokrmov v mimo pestovateľskom čase. Pri výživnej hodnote je zaujímavá hlavne vysokým obsahom vitamínu C, ktorého obsahuje viac ako citrusy. Nakoľko má rozličné veľkosti, tvary, hrúbku stien a farebné varianty, tak tieto podmieňujú aj jej esteticko-dekoračné využitie a preto si kuchári ju často vyberajú na základe týchto ukazovateľov.

Na uvedené morfologické znaky sme sa zamerali pestovaním troch odrôd sladkej papriky a to Enorma, Oda a Soroksari. Ich základné charakteristiky nájdete pri kúpe buď na obaloch, ale pred samotnou kúpou si informácie môžete vyhľadať v ponuke nášho sortimentu zeleniny. K tomu, aby ste dosiahli zdravé rastliny a požadovanú úrodu kvalitných a zdravých plodov sme tieto charakteristiky rozšírili podľa výsledkov, ktoré sme dosiahli ich pestovaním, pričom dosahovanie úrod začína výrobou priesad, prechádza rastom a vývojom rastliny, pri ktorých sa musia uplatňovať správne agrotechnické zásady spojené s ošetrovaním a končí zberom plodov.

Nasadenie plodov u papriky Oda

1 Výroba priesad a rast rastlín po vysadení

1.1  Zásady

• vysievanie semien je vhodné vykonať koncom mesiaca február alebo začiatkom marca. Mesiac marec je možno využívať i celý ak chceme vysádzať priesady v máji postupne,
• na výsev použiť substrát pre výrobu priesad, pričom najvhodnejší je ten, ktorý je pre papriky a rajčiaky, nakoľko jeho zloženie je optimálne pre ľuľkovité rastliny, pričom paprika sa do tejto čeľade zaraďuje,
• pri vzchádzaní a raste priesad je treba dodržiavať tepelné, svetelné a vlahové podmienky. Veľa vody, vysoká teplota a málo svetla spôsobujú vytenčenie a padanie rastlín,
• každej priesade zabezpečiť dostatok priestoru a preto je dôležité ich (pre)sadiť jednotlivo do plastových alebo rašelinových zakoreňovačov (z nich nie je potrebné zakorenenú rastlinu v substráte pri výsadbe na stanovište vytláčať) s rozmermi min. 6x6x6 cm,
• najvhodnejšia výsadba je v období keď otužená priesada má hrubšiu hlavnú os, vytvorených 6 až 7 pravých sýtozelených listov pevne priliehajúcich k osi a ak už jej nehrozí zničenie chladom,
• vysadenie robiť do vyhĺbenej jamky dobre prekyprenej pôdy, väčšej ako sú rozmery zakoreňovača zaliatej vodou, ktorá do nej vsiakne. Úkon prípravy jamiek je možné opakovať na zlepšenie vlhkostných pomerov a vzdušnosti pôdy,
• priesady zasadíme do takej hĺbky, aby sme spodok substrátu iba mierne vtlačili do jamky a klíčne listy sa dotkli povrchu pôdy, ktorou ich nesmieme zasypať. Pôdu po obvode okolo rastliny mierne utlačíme. Ak bol spodok jamky dostatočne mokrý a substrát vlhký, tak zaliatie ihneď vykonať nemusíme, čím stimulujeme korene k tomu, aby sa za vlahou ťahali do hĺbky, čo zároveň priesadu viac upevní v pôde.

Mohutnosť plodov papriky Soroksari

1.2  Ukazovatele rastu

– odroda Enorma dosahovala veľmi intenzívny rast, hlavne do výšky. Vzpriamená os vytvorila až 1,5 m vysoké rastliny s priliehajúcimi bočnými vetvami, na ktorých postupne nasadzovala tmavozelené plody, ktorýchprirodzeným znakom je mierna pokrivenosť. Plody niekedy rástli i medzi nimi, kedy boli viac deformované, pričom po dozretí sa musia opatrne zberať. Bolo potrebné sledovať ich intenzitu rastu a počet vzhľadom k zaťažovaniu rastliny hlavne v jej vyšších častiach,

– paprika Oda patrila medzi jedince s intenzívnym rastom, pričom na druhej strane vytvorila iba nízke rastliny (asi 30 cm) skôr kríkovitého tvaru s hustým olistením a nasadzovaním veľkého množstva malých plodov, ktoré ju zaťažovali, čo spôsobovalo nielen rozvetvovanie, ale aj častý dotyk plodov s pôdou,

– paprika Soroksari sa vyznačovala stredným vzrastom, výškou rastlín okolo 80 cm, skorým a vysokým nasadzovaním väčšieho počtu navzájom vyrovnaných plodov, ktoré vyvracali jednotlivé vetvy do strán.

Všetky odrody vzhľadom k vysokej úrodnosti sú vnímavé na vyvracanie vetiev do strán a pri raste plodov je riziko ich následného zlomenia. Aby sa zabránilo tomuto javu je potrebné využiť rozličné spôsoby usmerňovania ich rastu a fixácie, ale tak, aby neprichádzalo k nadmernému prekrývaniu listov, pretože tieto sú orgánmi premeny látok na živiny potrebné pre rast samotnej rastliny a plodov, tvorbu cukrov a iných biologicky účinných a extraktívnych látok podmieňujúcich chuť paprík.

Všetkým odrodám na slnečných stanovištiach v poľných podmienkach sa darí s tým, že rastliny sú menšie, často i s nižším počtom menších plodov, ale na druhej strane zase chutnejších. V rámci pestovania vonku sa zvyšuje riziko, že rastliny alebo ich plody mechanicky poškodzujú stavovce z radov ich divo žijúcich jedincov. Taktiež sa môže vyskytnúť ochorenie stolbur, prejavujúce sa vädnutím až následným vyschnutím celej rastliny.

Starým pestovateľským príslovím pre papriku je: „Hlava v ohni a nohy vo vode.“ Horúce letá prvú časť frázy zabezpečia, ale tá druhá sa dodrží tým, aby sa nepolievala nadzemná časť rastliny, čo sa dosiahne pomalým zavlažovaním pôdy ku koreňom buď kvapkovou závlahou alebo dopravou vody pod pôdny povrch; odspodu rastliny, aby hlbšie umiestnené korene mali jej dostatok.

Plody papriky odrody Enorma dosahujú hmotnosť nad 300 g

2 Plody

2.1 Enorma

Táto paprika z hľadiska veľkosti plodov je naozaj enormná, pretože dosahujú dĺžku až do 25 cm a hmotnosť 250 – 350 g. Je to i vďaka tomu, že jej steny sú stredne hrubé, pričom chuť dozretých, červených paprík je mierne sladkastá až sladká. Pri zelených, ale veľkých môže byť menej výrazná. Pri tých, ktoré sú ešte iba vo fáze rastu, príp. v tieni sa môže prejaviť nevýraznosť až mierna horkosť. Vyfarbovanie je pomalšie, postupné a menej rovnomerné. Začína sa vyfarbovať na ploche, ktorá je viac prístupná svetlu, pričom na odvrátenej strane sa po dĺžke vyfarbuje najprv do hnedo-zelena.

2.2  Oda

Patrí medzi fialové papriky, pričom plody krátko po nasadení alebo ešte v čase nasadenia majú fialovú farbu. Táto je podmienená prítomnosťou necukornej zložky, flavonoidov – antokyánov, ktoré zosilňujú antioxidačný účinok prítomného vitamínu C. Hmotnosť tenkostenných plodov málokedy prekračuje hodnotu 100 g. Chuť má menej výraznú a preto sa jej surové plody využívajú na dekoráciu tanierov. Vysoký estetický vzhľad majú papriky aj pri plnení, ale v prípade tepelnej úpravy je potrebné využiť ochucovadlá, ktoré nezmenia jej farbu. Sladkastú chuť nadobudne, ale až v čase botanickej zrelosti, kedy sa jej plody vyfarbia do červena.

2.3  Soroksarisa vyznačuje iba slabou žltozelenou farbou, čo ju zaraďuje medzi biele papriky. Má stredne mohutné 150 – 200 g, tupo zakončené laločnaté plody majúce hrubé steny. Ich dužina je šťavnatá, chrumkavá a príjemne sladká. Pre tieto vlastnosti ju konzumenti veľmi radi vyhľadávajú. Po dosiahnutí konzumnej zrelosti začne postupne meniť farbu od krémovej po oranžovú, takže môže dlhšie zostávať na koreni a tým sa využíva i dlhšie obdobie. Jej výhodou je i to, že pokiaľ plody nedosahujú oranžovú resp. červenú farbu, tak stále nasadzuje nové.

Na základe overovaní sme zistili, že je vhodné ak sa na záhrade pestujú všetky prezentované odrody, pretože tvoria pestrý a viac využiteľný sortiment plodovej zeleniny, pričom ani nie je rovnaké riziko ich napádania chorobami a škodcami.

Porovanie vyfarbujúcej sa papriky odrody Enorma s dlaňou

Riziká pri pestovaní sú:

• v otvorenom priestore vírusové ochorenie stolbur, invázia bzdôch a konzumácia malou poľovnou zverou (viac bažant, menej zajac),
• v skleníku suché škvrny na plodoch – sú spôsobené nielen nedostatkom vápnika a železa, ale i prehriatím rastlín a pôdy, ktorá i keď je dostatočne vlhkárastliny nedokážeu vápenaté soli využiť. Ďalej sa môže vyskytnúť konzumácia listov mäkkýšmi a invázia vošky rešetliakovej, ktorá okrem cicania rastlinnej šťavy silne znečisťuje listy a plody,
• nevytváranie plodov alebo tvorba iných tvarov plodov ako uvádza štandard odrody. Je to dané tým, že všetky odrody tvoria F₁ generáciu a ak z nich použijeme semená z predchádzajúcej úrody, tak sa s týmto javom stretneme.

Ján Piešťanský

Branislav Starinský