Karfiol záhradný je veľmi obľúbenou potravou z chuťového i nutričného hľadiska. Práve jeho nutričná hodnota vedie pestovateľa k tomu, aby vyprodukoval nízkoenergetickú zeleninu, ale s obsahom živín, ktoré sú vhodné pre racionálne stravovanie a potrebné na upevňovanie dobrého zdravotného stavu konzumenta.
Za zmienku stojí vláknina, ktorá má protirakovinové účinky tráviacej sústavy a spolu s obsahom fytoestrogénov inhibuje vstrebávanie cholesterolu. Vysoký obsah draslíka vplýva na optimalizáciu činnosti srdcovo-cievneho systému a vitamín C pre podporovanie imunity. Na vitamín K je potrebné pozerať sa z dvoch pohľadov a to, že priaznivo vplýva na zrážanlivosť krvi, ale u ľudí, ktorí sú liečení preparátmi potrebnými na jej riedenie sa konzumácia neodporúča. Obdobne je to i s obsahom goitrogénu, ktorý zase negatívne vplýva na blokovanie jódu, nevyhnutného pre funkciu štítnej žľazy.
Pozitíva, ktoré prevažujú chcú šľachtitelia a pestovatelia neustále rozširovať, a preto k zvyšovaniu obsahu významných živín sa šľachtia karfioly, ktoré sú odlišné nielen morfologickými znakmi ružice – stavbou resp. jej farbou, ale hlavne obsahom biologicky účinných látok. Stavbu ružice majú karfioly identickú, spravidla polguľovitú, k sebe navzájom priliehajúcimi ružičkami, ktorých povrch pripomína tvarohovú štruktúru. Výnimku tvorí iba karfiol romanesco, ktorý nepredstavuje typický druh karfiolu, ale kríženca karfiolu a brokolice. To sa prejavilo v pyramídovitom tvare ružice, ktorej kužeľovité ružičky sú usporiadané do špirály. Hybridizácia sa manifestovala i zmenou farby, ktorá býva najčastejšie žltozelená. Ak zostávame pri zmene farby, ktorá u väčšiny odrôd je najčastejšie biela, tak zisťujeme, že existujú i iné farebné varianty karfiolu a to zelená, oranžová a fialová. Práve tieto sú indikátorom určenia obsahu biologicky účinných látok. U zelených karfiolov je vyšší obsah železa a vitamínu K. Oranžové karfioly majú mierne vyšší obsah cukrov a beta karoténu priaznivo pôsobiaceho na regeneráciu slizníc tenkého a hrubého čreva. Pre fialové karfioly je typický zvýšený obsah železa a antokyánov, majúcich antioxidačný účinok na odbúravanie voľných, škodlivých radikálov z tela.
Počiatočné štádium vytvárania plesne
Aby sa táto zelenina mohla počas roka konzumovať čím dlhšie, tak sa vyšľachtili letné a jesenné odrody. Tak, ako je karfiol charakterizovaný po stránke výživovej hodnoty a prospešnosti pre zdravie človeka, tak tieto ukazovatele sú významné i z hľadiska vnímavosti na škodcov, ktorých výskyt je viazaný na ročné obdobie. Kým vzhľadom k charakteru počasia v letnom období viacej škodia vošky, skočky a molice, tak približovaním sa k jeseni sa zvyšuje výskyt víjačky kapustovej a mlynárika kapustového. Škodlivosť mäkkýšov je podmienená najmä vlhkostnými pomermi v poraste. Všetky spomenuté jedince sa orientujú na konzumáciu listov, pričom sa môžu presunúť i do miesta vyvíjajúcej sa ružice, čo môže zapríčiniť vyslepenosť karfiolu.
Teplota, vlhkosť pôdy, vzduchu a zrážková činnosť sú faktory, ktoré vplývajú na vznik chorôb mikrobiálneho pôvodu, hlavne na vznik plesní na ružiciach a to viac u neskorých, jesenných karfiolov, tzn., že ich môžeme viac očakávať v jeseni a v skleníkových podmienkach aj v zime, pričom najvnímavejší na plesne je fialový karfiol.
Vysoko pokročilý vývin plesne na ružici fialového karfiolu
Sledovaním vplyvu počasia zistíme, že niektoré plesne karfiolu dokážu pôsobiť aj pri poklese teplôt a dlhodobej vlhkosti na ružicu, ktorá je pre nich substrátom. Treba si uvedomiť že ich vektorom sú prachové častice rozptýlené vo vzduchu a následne nasadajúce na ružicu. Tu sa vzhľadom k jej drsnému povrchu a medzerovitosti veľmi dobre zachytávajú a vplyvom vlhkosti ich spóry začínajú klíčiť. Aby sa tejto situácii aspoň čiastočne predišlo je potrebné zabrániť rozptýleniu sa prachu (pôdnych častíc) na rastliny karfiolu, čo je veľmi významné preventívne opatrenie. Na elimináciu usadzovania prachu je dôležité vykonať viac opatrení:
- nesadiť karfiol v blízkosti prašných ciest a chodníkov,
- pri zakladaní porastu nepoužívať kompost, do ktorého boli zapracované zvyšky rastlín z čeľade kapustovité (okrem karfiolu aj brokolica, kapusta, kaleráb), ale taktiež nevykonať zelené hnojenie napr. horčicou, listami repky, či nevykvitnutými burinami z tejto čeľade, ako sú peniažtek roľný a pastierska kapsička,
- vysadzovanie uskutočniť tak, aby bol porast skôr redší ako hustejší, pretože presvetlený porast je odolnejší plesniam,
- v mieste vysadeného porastu zabrániť pôsobeniu silných vetrov, pretože spôsobujú pôdnu eróziu a tým nasadanie prachu na rastliny. Pomalé prúdenie vzduchu nie je škodlivé, pretože urýchľuje obschnutie listov a ružíc od pôsobenia vody pochádzajúcej z dažďa alebo rosy,
- v čase sucha zavlažovať tak, aby sa voda dostávala iba ku koreňom, ale nie do stredu rastliny, pazúch listov a na ružicu, pretože tu by sa plesne splavovali a koncentrovali,
- okopávanie vykonávať vtedy, aby pôda nikdy nebola suchá a tým i prašná, ale mierne vlhká, čo pri mechanickom ošetrovaní zabraňuje rozptyľovaniu pôdnych prachových častíc,
- pri dostatku zrážok, keď už nie je potrebné pozorovať prísun vody sa musí pestovateľ zamerať na pozorovanie výskytu plesní v prvom rade na ružiciach, ale taktiež i listoch,
- spozorovaním prvého výskytu a stôp plesní je chemická ochrana nevyhnutná. Ihneď vykonať ošetrenie systémovými fungicídmi, pretože prenikajú do celej rastliny, čo je významné i u tých karfiolov, ktoré majú ružice prekryté listami. Z praktických skúseností odporúčame, aby pri používaní týchto prípravkov na konci jesene sa predĺžila ochranná doba, pretože látkový metabolizmus ošetrovanej rastliny nie je taký intenzívny ako počas teplej jesene, čím i pôsobenie rezíduí v rastline pretrváva dlhšiu dobu.
Ak hovoríme o obsahu účinnej látky fungicídu v ružici karfiolu, tak musíme byť pozorní nielen v dodržaní ochrannej doby po ošetrení, v tom, ale taktiež v tom, že ak spozorujeme čo i len čiastočný, lokálny výskyt plesní na ružici nesmieme karfiol konzumovať, pretože mykotoxíny sú v celej jeho konzumnej časti taktiež prítomné.
Tak ako si chceme zachovať čerstvý karfiol na dlhšie obdobie, tak si musíme zachovať ostražitosť nielen počas vegetačného obdobia, ale i počas zberu a pri kontrole pred spracovaním v kuchyni a konzumom.
Ján Piešťanský
Branislav Starinský
