Strukoviny sú plodiny, ktorých plody si môžeme vychutnať v dvoch podobách. V čerstvom stave – v konzumnej zrelosti alebo ich dozreté semená v biologickej zrelosti. Medzi tie, ktoré najčastejšie pestujeme ako záhradné patria hrach a fazuľa. Kým pri hrachu čakáme na sladké zrniečka, konzumujúce sa priamo zo struku, tak pri fazuli môžeme konzumovať chutný a celý struk, ale až po tepelnej úprave. Ten obsahuje mnoho živín prospešných pre ľudský organizmus a to bielkoviny, sacharidy, vlákninu, minerálne látky a vitamíny. Významným činiteľom popri obsahu týchto živín je, že má nízku energetickú hodnotu vďaka vyššiemu podielu vlákniny, nízkemu zastúpeniu tukov a preto je vhodná pri redukčnej diéte, pričom zaručuje mechanické nasýtenie konzumenta. Práve tento má výberové nároky pre fazuľové struky. V nich prihliada na to, aby neboli vláknité, tvrdé a chuťovo nevýrazné. Výberové kritériá sú zaručené tým, že ponúkame odrody bez vyvinutého stredového vlákna a vnútornej pergamenovej vrstvy. Nakoľko mnohí konzumenti viac uprednostňujú žltú farbu strukov, tak naša ponuka sa uberá taktiež týmto smerom.
K dosiahnutiu bohatej a kvalitnej úrody je nutné dodržať viacero zásad, medzi ktorými na prvom mieste je výber vhodnej odrody. Ako vhodné sa javia kríčkové odrody, ktoré nielenže nepotrebujú oporu, ale ich význam spočíva v tom, že na jednej rastline naraz poskytnú väčší počet dĺžkovo a hrúbkovo vyrovnaných strukov. Ďalším kritériom býva skoré dosiahnutie úrody, ale tá sa dá regulovať do časovej postupnosti dozrievania i do obdobia dlhých letných dní.
Ak chceme mať skorú fazuľku, tak ako prvú vysejeme i skorú odrodu. Tú môžeme vysievať postupne v rozpätiach dvoch týždňov, čo sa prejavuje v postupnom zbere. Ako vhodné sa osvedčuje i jednorazové vysievanie hriadky viacerými odrodami. Systém spočíva v tom, že sa na záhon vysejú naraz 2 až 3 odrody s rôzne dlhou vegetačnou dobou. V rámci nášho overovania sme zistili, že ako vhodná kombinácia boli odrody Rocquencourt a Brittle Wax. Odroda Rocquencourt poskytla úrodu prvých strukov asi o 10 dní skôr, pričom sa viacej využívala na priamy konzum. Výhodou výsevu je ešte i v tom, že ak nám to nevyjde s jednou odrodou, tak jej výpadok nahradí iná.
Úspech pestovania nezaručí iba odroda, ale celý rad činiteľov pestovateľského prostredia a agrotechnických úkonov, ktoré je potrebné zabezpečiť. K tomu je nutné vychádzať z biológie fazule. Nakoľko sa jedná o teplomilnú, bôbovitú rastlinu, tak výsev, ktorý sa nesmie vykonať do čerstvo vyhnojenej pôdy, ale až v tretej trati je vhodný vtedy, ak teplota pôdy dosahuje okolo 10 °C, pričom optimálna doba vzchádzania je pri teplote vzduchu 20 °C. Dôležité je, aby malo klíčiace zrno dostatok pôdnej vlahy a preto hĺbka sejby má dosahovať hodnotu 5 cm. V tomto období na klíčiace fazule negatívne pôsobia hlavne bezulitné mäkkýše, pretože majú k dispozícii vlhké prostredie a atraktívny zdroj potravy – klíčne listy, ktoré požierajú buď v pôde alebo krátko po ich objavení sa nad povrchom pôdy. Pôdu je preto vhodné ošetriť perorálnymi prípravkami voči týmto jedincom a zároveň i medvedíkom resp. mravcom, ktorých výskyt po zimách s vyššími teplotami sa neustále zvyšuje. Nakoľko rastlina potrebuje dostatok svetla, tak je potrebné aby mala jeho celodenný prístup a preto sadenie pod stromami resp. do porastov so širokými riadkami (kukurica, vinice) sa neodporúča a taktiež sa neorientovať na vysadzovanie do hniezd. Vhodnejšia je sejba do riadkov 35 – 45 cm so vzdialenosťou medzi jedincami 7 – 10 cm. Ak vysievame parcelu s väčšou rozlohou, tak medzi 3 – 4 riadkami odporúčame urobiť väčšiu medzeru – chodník, ktorý slúži tomu, že do porastu v čase zberu strukov nevstupujeme, čím udržiavame kyprosť pôdy, ktorá je významná pre látkový metabolizmus a symbiotické procesy rodu fazule.
V pôde okrem dostatku vlahy je potrebný i dostatok pôdneho vzduchu. Jeho obsah sa zabezpečí výsevom do hlinito-piesočnatých pôd a častým, plytkým kyprením pôdy za účelom, aby sa koreňový systém rastliny stimuloval k vývinu hrčkotvorných baktérií, ktoré využívajú dusík zo vzduchu. Plytšie kyprenie postačuje, pretože fazuľa je plytko koreniaca, ale prevzdušňovanie pôdy, odstraňovanie pôdneho prísušku, ničenie klíčiacich burín a šetrenie pôdnou vlahou sú faktorom, ktorý ovplyvní nasadzovanie väčšieho množstva kvetov a následne strukov. Keďže struky obsahujú vysoké množstvo vody, tak táto sa musí dodávať zavlažovaním parcely, ale bez zamokrenia, pretože veľké množstvo vody by negatívne vplývalo na zníženie objemu pôdneho vzduchu, bez ktorého sa mikroorganizmy i pri dostatku vody nevyvinú. Postupným rastom sa do porastu mechanickými prostriedkami ťažšie dostávame a zároveň listy sú na dotyk pomerne citlivé (taktiež neznášajú prudší vietor) okopávanie eliminujeme. U fazúľ od času nasadzovania kvetov sa takisto je potrebné vyhýbať i prudkému pôsobeniu prúdu zavlažovanej vody na porast, ktorý spôsobuje políhanie rastlín, ich znečistenie zeminou a zvyšovaním citlivosti na výskyt plesní. Na mechanické pôsobenie, vykývavanie rastliny je náročný i samotný koreň a preto i pri zbere strukov sa nemá jedinec príliš nakláňať do strán resp. pri ich trhaní ním ťahať, ale naopak pridržiavať ho pri krátkej stopke strukov, ktoré rastú vo dvojiciach. Ukazovateľom zrelosti strukov je ich hrúbka, ktorá sa vyznačuje vyrovnanosťou a valcovitým, príp. mierne splošteným tvarom po ich celej dĺžke, pričom v mieste tvoriacich sa semien nesmú byť vypukliny, čo signalizuje prezretie, tvrdšiu konzistenciu, zníženie obsahu cukrov a zvýšené nároky na sterilizáciu. V období vysokej invázie hlodavcov, hraboša poľného alebo hryzca vodného je vysoké riziko, že v čase kedy dozrievajú struky sú tieto ním konzumované alebo poškodzované obhryzením. Vtedy netreba zabúdať i na deratizačný zásah v poraste.
Struky sú charakteristické i tým, že sa na ich povrchu nachádzajú mnohé spórotvorné mikroorganizmy a preto si vyžadujú tepelnú úpravu a to, či už pri príprave jedál alebo pri konzervovaní. Konzervovať sa môžu i mrazené po predchádzajúcom predvarení alebo sterilizované, pričom sa u nich vyžaduje dlhodobá resp. opakovaná sterilizácia. Nedodržiavaním tepelných úprav by sa konzument vystavil riziku tráviacich ťažkostí, čím by práca pestovateľa vyšla nazmar.
Ján Piešťanský
Branislav Starinský
