Mínerka pórová (Napomyzagymnostoma), tak ako každý iný škodlivý hmyz potrebuje mať pre svoju existenciu tri dôležité zložky. Tými sú nutričné zdroje, atraktívne látky a optimálne podmienky na vývojovú premenu. Ako nutričné zdroje sú pre ňu dôležité rastlinné šťavy cibuľovej zeleniny a to póru, cibule a cesnaku. Práve tieto zeleniny obsahujú sírnatú silicu alicín, ktorá sa vyznačuje nielen typickou štipľavou chuťou, ale svojimi aromatickými vlastnosťami je atraktívnou látkou priťahujúcou spomínaného škodcu. Ten cibuľovú zeleninu na jar ako dospelý jedinec (imágo, mucha), ktorý prezimoval v pôde vyhľadáva, pričom na nej zakladá novú generáciu. Založenie sa najprv začína prejavovať nabodávaním listov so súčasnou konzumáciou štiav z nich, ktoré sú zdrojom živín. Tento príznak sa prejaví ako tzv. “korálovina” vo forme bledých bodiek, ktoré idú v jednej línii za sebou. Za tým nasleduje nakladenie vajíčok do pazúch listov, v ktorých sa liahnu larvy. Tie sa prevŕtavajú tesne pod povrch dužinatých letokruhov stonky v podzemnej časti rastliny využívajúc jej živiny, pričom migrujú smerom dolu a zanechávajú za sebou tunely tzv. míny. Napadnutá cibuľa v tomto čase zaostáva v raste, má pokrčené listy, vťahuje sa do pôdy a celkovo deformuje. Pri sillnom napadnutí môže i odumrieť. Táto fáza prebieha v čase, nižších jarných teplôt, kedy síce teplota ovzdušia a pôdy stúpa, ale nedosahuje letných hodnôt, čo postačuje k tomu, aby larvy dorástli do vývojového štádia vytvorenia kukly. Tá je hrdzavohnedej farby, kapsulovitého tvaru, z ktorej vylezie dospelá mucha. Aby mala mínerka optimálne podmienky pre svoj vývoj potrebuje k tomu i dostatočne silnú rastlinu a preto na jar viac napáda cibuľu vysadenú v jeseni alebo veľmi skoro na jar z mohutnejších sadzačiek, zimný cesnak, s väčšou obľubou paličiak ako i zimný pór, ktorý sme si ponechali na parcele k jarnému konzumu. Mnohí pestovatelia preventívne na jar s teplotnou alternatívou rátajú a preto cibuľu, sadzačku vysadia neskôr. Riadia sa pritom starou zaužívanou záhradníckou zásadou a to po období odkvitnutia čerešní, čo je iba orientačné. Vhodnejšie je preto pestovanie cibule a póru z osiva, pretože na vzchádzajúce, tenké jedince tento hmyz reaguje menej. Ak chceme mať skoršiu úrodu oproti tej, ktorá je získavaná z osiva, tak v druhej dekáde mája môžeme pristúpiť k výsadbe cibule a póru z priesad. Ak sa neprejaví vysoká invázia škodcu, tak cibule pri dostatku živín a vody dokážu regenerovať. Kanáliky sa zacelia, púzdra kukiel obalí regenerované pletivo, ale cibuľa bude mať nižšiu trvanlivosť pri skladovaní. Po jarnej invázii vyliahnuté muchy zostávajú v pôde, pretože po dozretí listov cibule a cesnaku, ktoré uschnú  by nemali k dispozícii ich šťavu. Pór v tomto čase síce intenzívne rastie, ale letné horúčavy pri pôsobení tepelného a ÚV žiarenia by na muchu taktiež mali negatívny vplyv a tak mucha do zníženia ich hodnôt nachádza v pôde proti týmto vplyvom ochranu. Tu, bez dostačujúcej koncentrácie kyslíka, vyššieho obsahu oxidu uhličitého a priľnutím ílovitých častí pôdy k telu, ktoré obmedzujú pohyb zostáva dospelý jedinec v latentnom štádiu až do jesene.

Kukla mínerky

V jeseni, kedy teploty klesajú je náletom mínerky postihnutý najviac pór, pretože je plne vyvinutý, obsahuje dostatok živín, atraktantov, ale aj priestoru pre vývoj lariev a ich následné zakuklenie. Napadnutie prináša negatíva nielen v tom, že podzemná časť póru obsahuje buď larvy alebo kukly parazita, ale zároveň vplyvom tlaku stredovej časti osi často aj po dĺžke praská, pričom pri vyššej vlhkosti pôdy je poškodený priestor napádaný hnilobnými baktériami resp. znečisťovaný zeminou. I samotné kukly, z ktorých sa nestačili vyvinúť muchy nachádzame v povrchovej podzemnej časti. Tieto sa pri zimnom zbere póru musia pri kuchynskej úprave odstrániť, čo preukazne zvyšuje straty. Napadnutý pór taktiež stráca odolnosť voči zime. Povrchové časti stonky sa stávajú mazľavé, odumierajú, čo sa taktiež prejaví nepríjemným zápachom, ktorý je signálom toho, že stonka sa stáva nepoužiteľná.

Pór napadnutý mínerkou pri dostatku vody v pôde praská

U drobno pestovateľov sa od augusta odporúča mechanická ochrana a to pokrytie porastu netkanou textíliou, ktorá po rozprestretí musí byť po okrajoch zaťažená, aby mucha pod ňu nevnikla. Z chemickej ochrany sa pri skorých zistených príznakoch odporúča využiť insekticídne preparáty a tesne pred uplynutím ochrannej doby ich opakovať, lebo nálety pri teplej jeseni sú dlhodobejšie; dokonca v súčasnosti sa už začína hovoriť i o tretej generácii mínerky.

Medzi pestovateľmi sa často objavujú argumentácie, či je vhodnejšie používať kontaktné alebo systémové insekticídy. Ak sa včas spozoruje invázia, tak je vhodný kontaktný prípravok, pretože jeho rezídua na listoch dostačujúco pôsobia a jeho zvyšky, ktoré sú v pazuchách listov dokážu zničiť larvy v ranom štádiu ich vývoja. Ak už začne vývoj lariev v podzemnej časti rastliny, kde kontaktná látka nepôsobí, tak sa je možné rozhodnúť pre prípravok systémový. Treba poznamenať, že i keď tento prechádza do celej časti rastliny, tak vajíčko a kukla sú voči nemu značne odolné a v prípade, že sa z kukiel vyliahnu dospelé jedince, ktoré v pôde prezimujú sa stávajú rezistentné voči účinnej látke použitej v jeseni.

Zdravé póry

Vhodným opatrením je i to, aby sme pestovali letný pór, ktorý v auguste, pred náletom mínerky pozberáme, ale vzhľadom k jeho nízkej skladovateľnosti ho musíme zamraziť. Pestovaním zimného póru, ktorý vysejeme resp. vysadíme neskoršie sa jarnej generácii mínerky vyhneme, ale v jeseni musíme vykonávať častejšiu kontrolu porastu. V tomto čase je vhodné zvolenie kombinovaného spôsobu ochrany a to tým spôsobom, že časť parcely prekryjeme a druhú ošetrujeme postrekom. Z riadkov, ktoré majú zabezpečený mechanický spôsob ochrany môžeme zberať pór kedykoľvek. Tie, ktoré boli ošetrené postrekom sa kontrolujú vzhľadom k ochrannej dobe prípravku. V jeseni odporúčame čas ochrannej doby predĺžiť, pretože u ošetrených jedincov v tomto období už prebieha menej intenzívny látkový metabolizmus, pričom mnohé insekticídne preparáty pre čas ochrannej doby sú testované na letné obdobie.

Súčasťou pestovateľského umenia, aby sme získali zdravý pór je spojenie agrotechniky pestovania s poznaním biológie škodcu so zásadami mechanickej a chemickej ochrany.

Ján Piešťanský

Branislav Starinský