Mrkva je zelenina, pri ktorej si ani neuvedomujeme, že u človeka patrí medzi prvú, pevnú potravu, ktorú začne vo svojom živote prijímať, pričom sa s ňou vo svojom potravinovom reťazci stretáva po celý život. Nebudeme na tejto stránke písať o tom aký má význam na tráviacu sústavu, imunitu alebo regeneráciu organizmu ako i to ako sa dá upravovať pre rôzne jedálne lístky. Znaky a vlastnosti, ktoré sú charakterizované z morfologického, nutričného alebo kulinárskeho hľadiska nedosiahneme bez základných znalostí odrody a uplatňovania agrotechnických opatrení pri výrobe osiva, na ktoré sa upriamujú jeho producenti. Záhradkári sa zase orientujú pre pestovanie mrkvy určenej na konzum. Naším cieľom je oboznámiť vás nielen so základmi jej pestovania od sejby až po zber, ale i v tom, aby sme odrodu mrkvy prispôsobili pôdnym a klimatickým podmienkam.
Pri charakterizovaní mrkvy a jej konzumnej časti vieme, že sa jedná o zeleninu s valcovitým koreňom, ktorý sa dobre vyvinie v ľahšej pôde s dostatočnou zásobou vlahy, vápnika a draslíka. Sú mnohí pestovatelia, ktorí takúto pôdu nemajú k dispozícii a aj keď si ju pred sejbou pre mrkvu dôkladne na zimu a jar pripravia, tak nedosiahnu požadovaný tvar, ale deformovaný alebo rozvetvujúci sa koreň. Aby sa tomuto stavu predišlo je vhodné začať pestovať odrodu Parijse Markt 4, ktorá má krátky guľovitý, ale môže sa vyskytnúť i sudovitý alebo valcovitý koreň s tupým zakončením. Takéto tvary môže vytvoriť i v ťažších pôdach.
Mrkva Parijse Markt 4 (v strede) z ťažkej pôdy je oproti odrodám s dlhým koreňom menšia, ale svoj tvar si udrží
Aby dokázala mrkva čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky tento razom prechádza v dlhý, nitkovitý koreň. V žiadnom prípade nemôžeme zabudnúť na to, že musíme uplatniť všetky zásady týkajúce sa sejby mrkvy. Ide hlavne o prekyprenie pôdy, siatie do vlhkej pôdy s vyhĺbenými riadkami asi 1,5 – 2 cm, pričom medziriadková vzdialenosť vzhľadom k vytváraniu menšej vňate môže byť i 20 cm. Pre ľahšie okopávanie a vytrhávanie buriny ju zvyšujeme na 25 cm. Vzhľadom k veľmi dobrej klíčivosti nami ponúkanej odrody nie je potrebné vykonávať rozličné metódy predklíčovania, ale v pôde priblížiť vlahu ku semenám. Po zasiatí prejsť po parcele ľahkým valcom a ak ho nemáte k dispozícii, tak riadky sa môžu jemne utlačiť i čelom hrablí. Druhá dispozičná vlaha musí byť zhora, pretože semeno na vyklíčenie ju potrebuje dobu najmenej 3, ale môže to byť aj 5 – 6 týždňov. Keď nie sú jarné dažde a iba zavlažujeme, tak klíčenie trvá dlhšie, pretože tvrdšia voda má na klíčivosť mierny retardačný účinok.
Mrkva Parijse Markt 4 porovnaná s odrodami s dlhými koreňmi
Po vzídení rastlín kedy sa objavujú klíčne listy nad povrchom pôdy je vodné vykonávať v ich blízkosti a medzi riadkami jemné okopávanie. To narušuje pôdny prísušok, kompaktnosť pôdy, ktorá spomaľuje klíčenie ďalších semien, prevzdušňuje pôdu, napomáha vnikaniu vody do nej, ako i ničí klíčiace buriny, ktoré podľa možnosti trháme i s koreňom ešte pred jednotením mrkvy. Úkon jednotenia vykonávame ak majú rastlinky nad 5 cm, pričom ich nechávame od seba vo vzdialenosti okolo 4 cm. Tam kde sú hustejšie sa ponecháva najsilnejší jedinec a asi o 3 týždne robiť kontrolu a dojednotenie až do obdobia kedy rastúce mrkvy dosiahnu výšku 10 cm. Porast nechávať bez burín, pretože tieto odoberajú živiny a tienia. Zvlášť opatrne je potrebné vytrhať buriny s dlhými, kolovitými alebo zväzkovitými koreňmi preplietajúcimi sa medzi rastlinky, pretože s nimi sa niekedy odstránia i mladé mrkvy. Tento úkon za prioritný musíme považovať práve pri mrkvách s krátkym koreňom tzn. porast musíme nechávať čistý – odburinený až po zber.
Prísun vody mrkve je oproti iným zeleninám zvlášť náročná záležitosť. Táto rastlina aby rovnomerne rástla do hĺbky, nevytvárala viacej bočných koreňov alebo v dôsledku nadmerného množstva vody nepraskala vyžaduje si pôsobenie rovnomernej vlahy po celom profile koreňa. Tu sa stretávame s výhodami koreňa mrkvy Parijse Markt 4, ktorému väčšie množstvo vody pri jeho počiatočnej tvorbe neprekáža, pretože ešte neinklinuje k praskaniu. Zhutňovanie povrchu pôdy v dôsledku prudšieho dažďa alebo polievania silnejším prúdom vody taktiež je u nej menšou prekážkou, pretože táto odroda je na ťažšiu pôdu vyšľachtená. Ak sú letné horúčavy a suchá pôda, tak mrkvy s dlhým valcovitým (nanteský typ) alebo kónickým koreňom inklinujú práve k tvorbe guľovitých koreňov a bočných koreňov, pričom u našej odrody tento činiteľ je do určitej miery i stimulačným faktorom. Neznemená to, že pôdne a klimatické extrémy nás majú viesť k zanedbaniu závlahy. Ak je vidno vädnutie resp. žltnutie vňate, ktorá je oproti „klasickej“ mrkve nižšia i menej mohutná, tak je treba závlahu vykonať.Táto má byť dosiahnuteľná hlavne tenkou koreňovou časťou, ktorá keď sa za ňou „ťahá“, tak zároveň do pôdy vťahuje i konzumnú časť koreňa, čo spôsobuje že jedince tejto mrkvy nie sú nad povrchom pôdy, čím nezelenajú a nehorknú a taktiež nie sú napadané škodcami požierajúcimi vrchnú časť mrkiev a taktiež i škodcami napádajúcim mrkvy s dlhým koreňom.
Nakoľko sa jedná o skoršiu mrkvu, tak sme jej výsev vykonali postupne od začiatku marca do polovice apríla a začiatku mája na troch hriadkach, na pôdach stredne ťažkých a ťažkej, pričom sme volili i rôznu závlahu a to intenzívnu, sporadickú a závlahu tvorenú iba atmosférickými zrážkami.
Rozvetvený koreň odrody dlhej mrkvy z ťažkej pôdy
Podľa typu závlahy sme zistili, že intenzívnu závlahu je vhodné vykonávať vtedy ak chceme vypestovať mladé mrkvy čím skôr. Tieto nielenže rýchlo dosiahnu požadovanú veľkosť, hlavne v hrúbke koreňa, ale svojou hmotnosťou veľmi často sa približujú i k iným skorým mrkvám, ktoré sú dlhšie, tenšie, ale aj s vyšším obsahom vody, menšou koncentráciou cukrov a beta karoténu, čím sú chuťovo menej výrazné a ľahko rozvárajúce sa.
Pri sporadickej závlahe sa mrkva vyznačovala tvorbou menších koreňov s veľmi dobrými chuťovými vlastnosťami. Bolo to podmienené dvomi činiteľmi a to, že počas letných dní pri dostatku tepla a slnečného svitu vytvárala veľa cukrov a biologicky účinných látok. Vlaha sa aplikovala okolo hriadky podmokom, čím voda pomaly vnikala do väčšej hĺbky, odkiaľ nitkovitý koreň získal nielen vodu, ale i vápnik a draslík, čo je dôležité pre tvorbu kvalitného konzumného koreňa. Ten vzhľadom k tomu, že sa ťahal za vlahou stavbou inklinoval do kónického tvaru. Pri voľbe pestovania mrkvy v hrobliach na ťažkej pôde prichádzalo k situácii, že mrkva tvorila síce guľovitý tvar koreňa, ktorému steny hroble ľahšie uhýbali, no na druhej strane sa pôda viac prehrievala, čím korene v tomto mieste nezískavali vlahu a zostávali gumovité. I prípadná dodávaná vlaha do brázdičiek nedokázala tomuto javu zabrániť. U tejto mrkvy bola i tá výhoda, že sa v nej vyskytoval menší počet burín, najmä tých, ktoré vyžadujú vlhšiu pôdu. Vyrastené buriny sa i ľahšie vytŕhali a to preto, že pre nižší obsah vody v stonke sa pri vytŕhaní nepretrhli, čím sa nežiadúci jedinec buriny odstránil vcelku.
Pestovaním tejto odrody v ťažkej, ílovitej pôde sme sa pri spoliehaní iba na atmosférické zrážky nemohli spoliehať na skorú úrodu. Pri nich mrkva menila intenzitu rastu podľa toho akú výdatnosť dosahovali. V prípade stredných hodnôt mali jedince požadovanú veľkosť, veľmi dobré chuťové i varné vlastnosti. Bolo to spôsobené tým, že pôda si po dlhšiu dobu udržiavala vlahu, hlavne v spodnej časti v dosahu nitkovitého koreňa. Ak dosiahli zrážky vysokých hodnôt prichádzalo k roztrhnutiu viacerých koreňov, nadmernej tvorbe stržňaa tým i k ich znehodnoteniu. Výhodou u týchto pôd a zároveň uplatnenom neskoršom, májovom výseve sme zistili, že mrkvy bolo možné vzhľadom k teplej zime ponechať v pôde. Voči krátkodobým mrazom boli odolné, pretože celý koreň sa nachádza v pôde, ktorá ho pevne obopína a vyššia koncentrácia živín a nižší obsah vody v ňom obmedzujú tvorbu ľadových kryštálikov v ňom.
Já
