Uplatňovaním racionálnej výživy sa využíva konzumácia čerstvej zeleniny počas celého roka. I keď niektoré druhy v obchodnej sieti zoženieme, tak predsa sa stretávame so skutočnosťou, že práve udržanie čerstvosti môže byť problémom, ktorý sa najviac prejavuje u listovej zeleniny. Zvädnuté listy, strata šťavnatosti, krehkosti a chrumkavosti spôsobujú nielen zmenu chuťových vlastností, ale i znižovanie obsahu aromatických a biologicky účinných látok ako i tvorbu nežiaducich produktov pri ich látkovej premene. To sú dôvody k tomu, aby sme sa rozhodli využiť vegetačné obdobie na pestovanie vlastnej zeleniny, pretože tá sa zoberie vo vhodnom štádiu konzumnej zrelosti. Pritom veľmi rýchlo putuje z hriadky na stôl bez toho, aby sa znížila jej kvalita a popri tom sa zachoval i jej estetický vzhľad. Výhodou je i to, že pestovateľ pozná všetky podmienky jej ošetrovania týkajúcich sa hnojenia príp. použitia preparátov ovplyvňujúcich úrodu.

Významnou zeleninou pre konzumáciu najčastejšie v surovom stave je šalát záhradný. Kým v minulosti bol sezónnou, hlavne jarnou zeleninou, tak vďaka vyšľachteniu mnohých odrôd nie je problém pestovať ho i počas leta, či na sklonku jesene. Taktiež pre prípravu jedál sa pestuje vo viacerých typoch a formách tvoriacich skupiny hlávkového a listového šalátu.

U nás z hľadiska pestovateľských a kuchynských tradícií stále prvé miesto patrí šalátu hlávkovému, či už jarnému alebo letnému, tzv. ľadovému. Taktiež sa zvyšuje záujem aj o šalát listový, ktorý okrem rozličných tvarov listov má i farebné varianty.

Všeobecne sa o niektorých zeleninách, vrátane záhradného šalátu tvrdí, že nie sú náročné na pestovateľské prostredie a agrotechniku pestovania. V súčasnosti tento mýtus sa vyvracia z dôvodu citlivosti odrôd na tieto faktory vzhľadom na meniacu sa klímu v prospech zvyšujúceho sa otepľovania a znižujúceho množstva atmosférických zrážok.

Rastúce jedince musia mať dostatok priestoru

Činiteľov je samozrejme viacero a aby sme dosiahli uspokojujúcu úrodu je potrebné sa nimi po pestovateľskej stránke hlbšie zaoberať. Kde je potrebné začať? Začiatok spočíva vo výbere odrody. Nemôžeme pozerať iba na jej morfologické znaky (tvar hlávky, jej uzavretosť resp. otvorenosť, farbu, lesk a hrúbku listov), ale i to počas akého dlhého obdobia ju vysievame a vysádzame a aj na jej krajinu pôvodu. Čo sa týka obdobia, tak je výhodnejšie vyberať odrody so širokým agrotechnickým termínom výsevu, pretože zmeny počasia, hlavne čo sa týka chladu a tepla s touto alternatívou pri raste a vývine rátajú. Ak berieme v úvahu, že počasie sa neustále otepľuje, tak je vhodné pristupovať k výberu odrôd z južnejších oblastí a preto sa na tento ukazovateľ orientujeme nie z komerčného, ale pestovateľského hľadiska.

Druhým, veľmi dôležitým činiteľom je pôda. Pri šaláte sa najviac odporúča hlinito-piesočnatá. Ak chceme robiť priamy výsev na parcelu, tak uvedené odporúčanie je optimálne, ale pri ťažších pôdach sú vzchádzanie a zakoreňovanie obmedzené. V takomto prípade sa ako vhodný variant javí, že si vypestujeme šalát z priesad v zakoreňovačoch.

Správne vyvinuté priesady pred výsadbou

Termín začiatku pestovanie priesad je závislý od toho, či ich vysadíme do skleníka alebo do poľných podmienok. Pestovanie priesad je náročný úkon, pretože šalát sa vyznačuje krátkym obdobím klíčenia a vysokou intenzitou rastu, ktorú musíme usmerňovať tak, aby sme získali silnejšie jedince. Na to musíme uplatňovať zásady vysiatia semien do substrátu, ktorý musí byť priepustný, aby závlahová voda do neho nadol veľmi dobre prenikala a zároveň aby priesada dobre vzkličovala smerom nahor. Pri tejto vlastnosti ho nepolievame, pretože to spôsobuje odplavovanie zeminy okolo rastliny, ako i to, že prúdom vody hlavne na začiatku klíčenia rastliny môžeme poškodiť, a tak ho iba kropíme. Nepoužívame čistú zeminu (niekto využíva pôdu z krtincov), pretože táto sa zavlažovaním zhutňuje e obmedzuje priesadu v raste ako i vsakovanie vody a využívanie živín ešte málo vyvinutým koreňom. Musíme dbať na to, aby neboli vzídené priesady vystavené vysokým teplotám a absencii svetla alebo i priamemu prudkému slnečnému žiareniu, napr. Na parapetných doskách okien v obytných miestnostiach. Vhodné je na tento úkon použiť parenisko, v ktorom sa zabezpečí striedanie dennej a nočnej teploty. Optimálny rozdiel medzi nimi je 10 °C, pričom cez deň by hodnota nemala prekročiť 20 °C.

Priesady na parcelu sa vysadia ak majú vytvorených 4 až 6 pravých listov s ešte zelenými a neopadávajúcimi klíčnymi listami do väčšej jamky ako sú priemer a hĺbka kompaktného koreňového balu. Pri tomto úkone teda dbáme na to, aby všetka zemina zostala na koreni. Do jamky sa pridá buď substrát pre pestovanie priesad alebo sa pôda zmieša s vyzretým kompostom. Jamku vopred zalejeme, aby sa dolu za vsiaknutou vodou ťahali korene, ktoré živiny čerpajú z okolitej pôdy pomocou krátkych bočných korienkov. Nikdy nezabúdať na dve veci a to, že pôdu nehnojíme čerstvým maštaľným hnojom; ten sa môže použiť iba vyzretý a v jeseni. Druhý úkon je priesadu do pôdy zatlačiť po klíčne listy. Odporúčané vzdialenosti medzi jedincami sú 30 x 20 cm, pretože hlávkové šaláty sa najprv rozprestierajú do šírky, nadobúdajú tanierovitý tvar a až neskôr začnú vytvárať hlávku na seba naskladaných listov. Niektorí pestovatelia uvedené rozmery znižujú za účelom, že porast pri získavaní konzumných jedincov pretriedia, presvetlia a zároveň získajú šaláty s jemnými listami. Túto techniku neodporúčame. Je to preto, lebo zostaté jedince sú tenké a z dôvodu prívodu väčšieho svetla sú stimulované k rastu do výšky, vytváraniu riedkej hlavy a skorému nasadeniu kvetenstva.

Nakoľko hlávkový šalát obsahuje vysoké množstvo vody, tak je ju potrebné permanentne zabezpečovať, ale buď tým spôsobom, že ide iba pod koreň, pretože jej vnikanie do rastového vrcholu spôsobuje jeho zahnívanie. I keď v jari ešte nehrozí vysoké zaburinenie, tak okopávka je dôležitá nielen pre prevzdušňovanie pôdy, ale hlavne odpudzovanie škodcov ohrozujúcich podzemnú časť rastúcich šalátov.

Počas rastu a hlavne pri jeho zbere sa môže zistiť, že vytvára alkaloidy a glykozidy lactucína intibín, ktoré spôsobujú horkú chuť. Ak sa tento jav vyskytne, tak  najčastejšími príčinami  sú čerstvo vyhnojená pôda maštaľným hnojom, deficit vody v pôde, nepravidelná závlaha, veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami ako i vysoké denné teploty hlavne pri pestovaní v skleníku. Môže to byť aj celodenné tienisté stanovište (to je skôr pri letných formách) a pri použití v kuchyni ulakomenie sa na spodnejšie listy, u šalátov ktoré ich majú vyšší podiel pod hlávkou. Taktiež sa netreba snažiť o všemožné vypestovanie rekordérov, pretože práve u prestarnutých jedincov je výsledkom nielen hmotnosť, ale i rast do špica, kedy sa vytvára základ tvorby kvetov, čo zvyšuje riziko horkosti. Šalát, ktorý nie je adaptabilný na vysoké teploty je náchylný na vykvitanie. Kombinácia letných horúčav a nadmerného príjmu vody môže ešte vyvolať tvorbu bočných, olistených stoniek, čím sa zastavuje vývoj hlavy.

Pri overovaní odrôd sme zistili, že nie sú vnímavé voči chorobám mikrobiálneho pôvodu, ale na druhej strane sú napádané mäkkýšmi, hlavne na hranici spodných listov a pôdy. Táto zóna je pre nich optimálna ako konzumná, pobytová a úkrytová, z ktorej v noci vyliezajú a požierajú šalát po obvode. Pri vysokej invázii týchto škodcov ráno v poraste nachádzame i tzv. holožery.

Invázia mäkkýšov

V posledných rokoch sa ku škodcom zaradili aj mravce. Tieto po vysadení priesad napádajú koreňový systém obžratím bočných korienkov. Takáto rastlina nerastie, žltne až uschne, ľahko ju vytiahneme z pôdy, pričom hlavný koreň má tvar zastrúhanej ceruzky. Ak napadnú obvodovú časť stonky, tak to spôsobuje zvädnutie a následné uhynutie priesady, ktorú ľahko oddelíme od pôdy, pričom koreňová časť zostáva v zemi. U starších, vyvinutých jedincov mravce požierajú prízemné listy po obvode alebo ich perforujú a vyžierajú drobné okienka. Týmto je rastlina vystavená vplyvu nežiaducich mikroorganizmov. Ak začnú požierať listy zvinutej hlávky, tak táto začne zahnívať do hĺbky, čím je celá rastlina znehodnotená a nekonzumovateľná. Nebezpečná je i výsadba v blízkosti trávnatej plochy, z ktorej prejdú do porastu drôtovce, požierajúce podzemnú časť starších jedincov s dobre vyvinutým hlavným koreňom v jeho strede, pričom taktiež pozorujeme postupné vädnutie, žltnutie a odumretie rastliny, u ktorej keď rozlomíme koreň, tak v ňom nájdeme drôtovca. Potenciálnymi škodcami pre vzchádzajúce rastliny z radu vtáky sú vrabce a mladé rastliny zase divé holuby a bažanty. Tieto okrem požratia znehodnocujú listy dotykom s behákmi. Buď je to roztŕhanie listov pazúrmi alebo ich znečisťovanie hlinou.

Správne vyvinuté hlávkové šaláty by mali spočiatku tvoriť tanierovito nasadenú ružicu bočných zaoblených listov a neskôr guľovitú a zreteľne vyvinutú hlávku. Vtedy ich zberáme a nečakáme na rekordné jedince, aby neprišlo k javu, že pominie konzumná zrelosť a nastáva biologická, kedy sa hlavička špicatie, začne vytvárať stržeň, stráca cukry a mení chuť.

Ján Piešťanský

Branislav Starinský