Mrkva je koreňová zelenina, ktorá nemôže chýbať vo výžive človeka po celý život. Má blahodarné účinky na činnosť a regeneráciu všetkých slizníc, imunitu, funkciu očí a kože. Na záhrade zlepšuje štruktúru pôdy, pričom okrem koreňa sa jej vňať dá využiť ako krmivo pre zvieratá alebo na zelené hnojenie. To sú dostačujúce svedectvá na to, aby sme ju pestovali. I keď nesie spomínané pozitíva, tak predsa niektorí záhradkári od jej pestovania upúšťajú z viacerých dôvodov. Medzi nimi najčastejšie sa objavuje dlhé obdobie klíčenia, ťažšie vzchádzanie, prácnosť spojená s jednotením, či úkony zabezpečujúce udržiavanie čistého, nezaburineného porastu ako i vytváranie vlahových podmienok od sejby a počas rastu. Často sa ešte pridružuje i náročnosť na pôdu, pretože si vyžaduje ľahšie, priepustné pôdy, náchylnosť na živočíšnych škodcov (vošky, mravce, vrtivky a vŕtavky, hraboš poľný) a v neposlednom rade i to, že je ľahko dostupná v obchodnej sieti za prijateľnú cenu.
Hlbším štúdiom poznávania odrôd a agrotechniky pestovania zisťujeme, že niektorým negatívnym faktorom sa dá predísť. K tomu, aby mrkva vytvorila ucelený, súmerný a hlavne nerozvetvujúci sa koreň hlavne v ťažších pôdach je potrebné zvoliť odrodu s kratším alebo kužeľovitým koreňom. Takéto odrody máme k dispozícii a stačí si z nich vybrať.
Pri technike výsevu sa pestovateľ zameriava na to, aby nepoužil veľa osiva z dôvodu, že porast bude hustý a krátko po vzídení vytenčujúci sa, čo mu ihneď pridá úkon spojený s jednotením. Taktiež predkličovanie s využitím rôznych materiálov udržujúcich vodu pridáva na prácnosti. Aby sa týmto javom predišlo, tak mnohí záhradkári už niekoľko rokov využívajú výsev prostredníctvom úzkych výsevných pásikov, čo slúži k tomu, aby sa semená dostali do riadka vo väčšom rozostúpení a na pravidelnú vzdialenosť.
Detail výsevného pásika z buničitej vaty
Výsevné pásiky sa najčastejšie objavujú na trhu vo forme vodorozpustnej syntetickej fólie, v ktorej je uložené osivo v takej vzdialenosti, aby po vzídení sme už nemuseli vykonávať jednotenie. Predtým, než mrkva začína klíčiť sa jemný film fólie musí degradovať, čo si vyžaduje prítomnosť vody, ktorá slúži na jej rozpustenie. V prípade, že sa fólia naťahuje v suchej pôde, tak semeno zostáva akoby v predajnom obale a trvá určitú dobu až pôda naberie potrebné množstvo vody, zvlhčí sa a fólia sa začne rozpúšťať. Naopak, ak pásik naťahujeme do zamokrenej pôdy, tak sa môže začať ihneď rozpadať, čo spôsobí narušenie vzdialenosti medzi ešte nezakrytými semenami pôdou.
Tieto problémy je možné odstrániť inovatívnou metódou, ktorú ponúka naša spoločnosť. Rozdiely sú v tom, že osivo mrkvy je vložené do 2,3 cm širokého výsevného pásika, ktorý je tvorený dvomi na seba priliehajúcimi vrstvami z netkanej textílie z buničitej vaty. Táto nahrádza materiály, ktoré by sa využívali pri predkličovaní, čo znamená, že sa ušetrí úkon a miesto spojené s touto operáciou. V obale nájdete tri navzájom spojené výsevné pásiky, do šírky cca 7 cm. Tieto je možné buď spolu ponechať alebo v mieste perforácie pozdĺžne oddeliť na jednotlivé, užšie 2,3 cm pásiky, ktoré kladieme do hĺbky 2 až 3 cm, pričom ich zahrnieme jemnou zeminou a mierne utlačíme, aby k nim smerovala vlaha z pôdy pod nimi.
Ponechanie vcelku sa odporúča vyslovene u ľahkých pôd , pretože v nich si korene rastúcich mrkiev uhýbajú a navzájom sa nepreplietajú. Taktiež metódu je možné uplatniť ak chceme získavať mladé mrkvy, pričom porast pri ich získavaní zároveň aj jednotíme. V takomto prípade je potrebné orientovať sa na dodržanie vzdialenosti medzi riadkami na šírku 40 až 45 cm. Túto vzdialenosť volíme medzi stredmi pásikov idúcich súbežne v susedných riadkoch. Pri rozdelení pásika postačuje 30 cm medziriadková vzdialenosť, ktorá je optimálna i pri pestovaní mrkvy určenej na neskorší zber alebo uskladnenie.
Porast mrkvy z výsevných pásikov z netkanej textílie
Výhoda pásikov z buničitej textílie je, že vlahu pôsobiacu zhora prepúšťajú, pričom tú, čo ide zospodu zadržiavajú. To zo začiatku priaznivo pôsobí na klíčenie, pretože semeno má i dostatok vzduchu a neskôr na ťahanie sa vznikajúceho koreňa za vlahou do hĺbky pôdy. Takto vytvorené pásiky majú i pre semená burín, ktoré sú v pôde umiestnené pod nimi mierny retardačný účinok, pretože klíčiaca burina sa musí pretláčať ich dvomi vrstvami. Materiál, z ktorého je pásik vyhotovený absorbuje a rovnomerne zadržiava v sebe vlhkosť, čo optimálne pôsobí na rovnomernosť klíčenia po dĺžke celého riadku. Biodegradácia pásika je dlhšia, ale rozpadajúca sa buničina i keď iba zanedbateľne sa stáva súčasťou humifikačného procesu.
K tomu, aby sme dosiahli vysokú úrodu mrkvy s koreňmi vyznačujúcimi sa kvalitou je potrebné vykonávať ďalší rad agrotechnických úkonov. Základ vždy spočíva v sejbe do kvalitne pripravenej pôdy, do ktorej sa vloží jedna z inovácií cestou výsevných pásikov.
Ján Piešťanský
Branislav Starinský
